Všetky moje kamarátky majú mamky, ktoré bez problémov postrážia svoje vnúčatá. Pre moju mamu je ale starostlivosť o vnučku niečo nemožné. Stále mi opakuje to isté dookola je to tvoje dieťa, ja som už svoje vychovala. Moja dcéra Ema má päť rokov a chodí do škôlky. Pred dvoma rokmi, po materskej, som sa musela vrátiť do práce; som učiteľka v materskej škole, takže si, žiaľ, nemôžem brať veľmi voľno. Práve v takýchto situáciách by bolo fajn, keby som mala mamu poruke.
Mám naozaj dosť voľného času, najmä v zime, keď nemáme chalupu na horách. Mama je celý deň doma, iba pozerá televíziu alebo telefonuje so svojimi známymi. Okrem toho nemá žiadne iné povinnosti. Minulý týždeň sme boli s Emou na očnom a dozvedeli sme sa, že má problémy so zrakom. Zavolala som mame a povedala jej, že musíme chodiť s Emou na kliniku desať dní za sebou. Zo škôlky ju vyzdvihneme okolo jednej a ráno ju treba odviesť na vyšetrenie. Všetko je pritom blízko škôlka, klinika aj mamin byt.
Moje dieťa je dobre vychované a mama to vie. Nie je rozmaznaná, nerobí hluk, nešpiní a zje, čo jej dáme. Napriek tomu má mama k nej zvláštnu nevôľu. Raz som ju naozaj potrebovala poprosiť o pomoc, lebo ja aj manžel sme museli byť v práci.
Bolo by skvelé, keby mohla prísť na pár dní k nám a pomohla, ale vždy sa vyhovorí, že nemôže. Našťastie máme ďalších príbuzných, ktorí nám vedia vypomôcť. Starká býva hneď vedľa a momentálne už veľa toho nerobí, preto by bolo logické, aby v prípade potreby postrážila malú, kým my budeme v práci. Nič extra by nás to nestálo, keďže býva doslova cez chodbu, a odbremenilo by nás to od stresu.
Čo ma mrzí, odkedy je mama na dôchodku, finančne jej pomáham. Stále jej posielam peniaze a dvakrát do mesiaca platím jej byt. Keď ideme s manželom nakupovať, zoberieme ju s nami a všetko si v obchode platí sama. Na každé sviatky jej dávam krásne a drahé darčeky. Mama však tento môj príspevok berie ako samozrejmosť. Má pocit, že ako jej dcéra mám povinnosť kupovať jej jedlo a platiť nájom. Tomu vôbec nerozumiem! Moje dieťa je moja starosť, ale cítim, že som na všetko ostala sama.
Zdá sa, že staré mamy nemajú žiadnu povinnosť pomáhať deťom, hoci mnohé by rady pomohli. Myslíte si, že to je správne? Veľmi ma to bolí snažím sa pre mamu robiť čo najviac a napriek tomu si to ani neváži.
Človek by nemal zabudnúť, že v rodine je dôležité vzájomné pochopenie a podpora. Nie všetci vedia alebo chcú pomáhať rovnako, no každý môže aspoň raz ponúknuť láskavé slovo alebo pochopenie. Niekedy viac než skutky znamená, že sa máme navzájom radi, aj keď to vyjadrujeme odlišne.
