Môj manžel neznášal, keď ho niekto pristihol v zábavných alebo trápnych situáciách, veď je predsa poriadny chlap! Preto vždy potichu nakuknem do kúpeľne, poteším sa pohľadom, nenápadne sa schovám za stenu a… Asi sa budem ešte dlho rehotať od smiechu:

Môj manžel nemá rád, keď ho nachytám v nejakých smiešnych situáciách, veď on je predsa poriadny chlap. Preto som úplne potichu nakukla do kúpeľne, vychutnala si, čo som videla, a skryla som sa za stenu Asi mi ešte dlho bude štikútať od smiechu:
Ak si dobrý kocúrik povedz mňau!
Ak si výborný kocúrik povedz mňau
Ak si najmilovanejší kocúrik povedz mňau!
Manžel Miško potichučky spieval a pritom umýval nášho kocúra. Ten sa inak zubami-nechtami bránil, škriabal, hrýzol a vrieskal, no tentoraz buď sa mu páčilo, ako mu spievali, alebo bol v úplnom šoku.
Umyjeme ti chrbátik povedz mňau
Umyjeme ti labky povedz mňau
Umyjeme ti chvostík povedz mňau
Mňau, ticho zapípal kocúr Murko.
Skoro som sa rozplakala od smiechu za stenou Doteraz ľutujem, že som si to nenahrala, ale asi by som s takým dôkazom na Miška neprežila.
To sa ti nepáči? Tak ti môžem zaspievať niečo iné.
Mňau.
Miško sa na chvíľu odmlčal, potom pokračoval s umývaním kocúra a tichým spevom:
Zas prší a kvapky tvoria obraz na okne
Tvoj smutný tieň, Magdaléna
Slzy sa mi kotúľali po lícach od smiechu.
V tej chvíli ma udrela do tváre jedna vec manžel mi vlastne nikdy nespieval. Bol to skôr pragmatický typ, romantiku nehľadal, ale mal aj iné kvality. A kocúrovi sme spievali celé serenády! Možno by ma to mrzelo, keby to nebolo také zábavné. Medzitým Magdaléna znova ticho žalostne mňaukla a Miško prepol na Kráľovské schody.
To už som sa neudržala a pochopila som, že ak neodídem, tak ma odhalia. Bol čas stiahnuť sa do izby, lebo vaňa sa už vyprázdňovala a Miško chystal uterák. Už som sa pomaly ukľudňovala, ale
Drnc-drnc televízor,
Drnc-drnc televízor,
Drnc-drnc televízor
A vtedy som to nevydržala a pridala:
A dvaja Kukulkovci dnu!
Pri tom som sa už plazila na gauč a smiala sa nahlas.
Neviem, či stihli ešte niečo zaspievať, ja som asi minútu nevedela prestať revať od smiechu. O chvíľu vošli do obývačky dvaja urazení drsniaci, pozreli na mňa spod obočia a urazene. Ja som si radšej zaborila tvár do vankúša a potichu sa otriasala od smiechu.
Kocúr Murko a manžel Miško mi venovali pohŕdavý pohľad a slávnostne odkráčali do kuchyne.

A vtedy mi napadlo možno každý prejav lásky nevyzerá ako z veľkých romantických filmov. Lásku však často spoznáme v tých najvšednejších, ba aj úplne smiešnych chvíľach. A tie sú neraz oveľa krajšie než hocijaká veľká serenáda.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

five × 2 =

Môj manžel neznášal, keď ho niekto pristihol v zábavných alebo trápnych situáciách, veď je predsa poriadny chlap! Preto vždy potichu nakuknem do kúpeľne, poteším sa pohľadom, nenápadne sa schovám za stenu a… Asi sa budem ešte dlho rehotať od smiechu:
— Kika? Eu chamei-a de Pinheirinha! Andou por aqui toda a manhã. Via-se logo que estava perdida. Depois veio encostar-se aos meus pés. Peguei nela logo e meti-a no carro, coitadinha, para não ficar ao frio — sorriu o homem… — Ó Tânia, mas será possível teres tanta falta de sorte? Quantas vezes te disse que esse Vítor não te servia para nada! — ralhava a mãe de Tânia. Tânia mantinha a cabeça baixa. Apesar de ter acabado de completar trinta e sete anos, sentia-se como uma miúda da escola apanhada a trazer um zero para casa. Sentia-se amarga e injustiçada — por si, pelo seu casamento falhado e pela filha pequenina. Logo quando se aproximava o Natal, o tempo mais mágico do ano, tinham ficado sem pai de família. — Vou-me embora, ouviu-se Vítor dizer num tom descuidado mal Tânia serviu-lhe uma taça fumegante de caldo verde. Deixando Tânia sozinha na cozinha, em lágrimas, enquanto a cadelinha Kika vinha para o seu lado, a tentar consolá-la do abandono… E agora, com uma mãe descontente, a aversão à cadela, falta de trabalho e uma filha a perguntar todos os dias se o pai volta pelo Natal, Tânia tenta arranjar forças para criar magia no lar apesar das dificuldades. Mas quando até a Kika foge, a esperança desaparece… Tudo até à noite em que, na véspera de Ano Novo, um gesto inesperado e a gentileza de um vendedor no mercado de pinheiros, devolvem não só a cadelinha — agora chamada Pinheirinha — como trazem uma nova esperança para a família de Tânia, mostrando que, mesmo nos dias mais frios do inverno português, a magia do Natal sabe sempre encontrar o caminho para casa.