Cesta k novej životnej sile po ťažkých skúškach
Prekonávanie životných prekážok a znovuobjavenie nádeje
Mal som štyridsaťpäť rokov, keď sa môj život rozsypal na kúsky: manželka ma opustila, obrátila proti mne nášho syna a zrazu som zostal sám, bez kohokoľvek, s kým by som zdieľal smútok či radosť. Aby som sa vôbec uživil a udržal si bývanie, zamestnal som sa ako školník na základnej škole v Banskej Bystrici. Neustály stres z rozvodu a nekonečné súdne ťahanice mi však brali pokoj, nedokázal som sa sústrediť a čoskoro ma vyhodili.
Stratil som takmer všetko rodinu, domov aj vieru v seba. Dlhé dni som blúdil ulicami, cítil som sa ako odpad, ktorý často zametám. Jedného dňa, unavený po ďalšom bezútešnom dni, som sa prechádzal po chodníku so zamyslenou hlavou, keď ma náhle oslepil silný lúč svetla a ticho preťal piskľavý zvuk bŕzd. Auto sa rútilo rovno na mňa! Zostával som stáť ako prikovaný; vodič našťastie zastavil tesne predo mnou.
Z auta vystúpil vysoký chlap v montérkach, z očí mu však sršala dobrota. Uvedomujete si, že ste mohli prísť o život? spýtal sa ma. Na nič som nemal silu odpovedať, iba som prikývol. Zbadal moje zúfalstvo a ponúkol mi, že ma odprevadí domov vraj tu nie je bezpečné chodiť sám. V tom prišla pani Jarmila so psom Astorom a dobrosrdečne upozornila chlapa, že by mal byť zhovievavejší možno naozaj potrebujem pomoc.
Možno pán potrebuje podporu, nebuďte na neho prísny, povedala Jarmila.
Tieto nečakané slová a stretnutie prebudili vo mne iskru zmeny. Učiteľka Mária, ktorá toho tiež nemálo prežila, mi navrhla, aby som na čas vypomohol v bratislavskom útulku, kde dobrovoľníčila. Spoznal som tam pána Alexeja, bývalého psychológa, ktorý venoval život pomoci ľuďom v núdzi. Jeho záujem o moje schopnosti všetko zmenil stal sa mi mentorom a priateľom.
Pod Alexejovým vedením som začal navštevovať zdarma psychologickú skupinu, objavil som arteterapiu a učil sa nové zručnosti. Pochopil som, že dôverovať ľuďom je možné aj znova a moja hodnota nie je len v tom, čo mám za sebou. Aj po veľkých pádoch je šanca začať odznova.
Podpora psychologickej skupiny
Učenie nových schopností a arteterapia
Spracovanie traumy
V tom čase sa menil aj môj syn Filip. Ťažké časy zasiahlI aj jeho, no s podporou psychológa a úprimnými rozhovormi pochopil, že chyba nebola len vo mne, ale na oboch stranách. Jeho srdce sa otváralo a otec-synovský vzťah sme si začali postupne stavať odznova.
Po pár mesiacoch som si našiel prácu v malej mestskej knižnici. Tu som stretol ženy prechádzajúce krízami delili sme sa o príbehy, podporovali sa navzájom a učili sa nové veci. Čoskoro som znovu pocítil silu a vieru vo vlastné možnosti.
Život mi naberal nové obrátky. V knižnici som stretol mladú ženu Zoru aktivistku, ktorá obhajovala práva žien a podporovala tých, čo zostali na dne. Všimla si moju túžbu niečo zmeniť a zapojila ma do jej iniciatívy na podporu žien v núdzi.
Skutočná sila a už len chuť na zmenu sú najdôležitejšie na nových začiatkoch, povedala Zora.
Súčasne som začal študovať psychológiu a sociálnu prácu, aby som lepšie rozumel sebe aj iným. Počas kurzov som spoznal pani Vieru skúsenú ženu, z ktorej sa stala moja ďalšia mentorka. Naučila ma mať sa rád, postaviť sa za seba a nebáť sa zmien.
S Filipom sme si počas rokovali úprimné rozhovory. Stal sa z neho samostatný mladý muž, s ktorým som si chodil občas sadnúť na kávu a snívať o budúcnosti. Jeho slová láskavosti ma každý deň hnali dopredu. Spolu sme pochopili, že rodina a dôvera sú to najcennejšie.
Postupne, keď som našiel pevnú pôdu pod nohami, zapojil som sa ako dobrovoľník v občianskom združení pre deti z neúplných rodín. Mohol som im poskytnúť kúsok sily, ktorú kedysi pomohli nájsť mne.
Dobrovoľníctvo mi do života prinieslo nový zmysel a radosť. Zistil som, že môj príbeh dokáže povzbudzovať iných mužov v skúškach. Spolu so Zorou a Vierou sme založili podpornú skupinu, kde sme sa delili o svoje zážitky a učili sa, ako sa starať o svoje potreby a sny.
Pomoc deťom v núdzi
Zakladanie podpory pre mužov v kríze
Inšpirácia a osobný rozvoj
Raz ma oslovil mladý chlapec, ktorý si veľa vytrpel, no sníval o tom, že bude učiteľom pre deti v ústavnej starostlivosti. Vidiel som v ňom iskru a pomohol mu s prípravou na štúdium stal sa zo mňa mentor.
Môj život opäť naplnil zmysel a energia. Začal som písať články do novín, prednášal na konferenciách a zdieľal svoj životný príbeh, aby som iným dodal chuť nevzdávať sa. Moje slová dokázali povzbudiť tých, ktorí sa ešte len hľadali, a to mi prinášalo veľkú vnútornú spokojnosť.
Filip, sledujúc moje napredovanie, išiel za svojimi snami tiež. Prihlásil sa na Ekonomickú univerzitu v Bratislave a plánoval svoju budúcnosť. Stali sme sa ozajstným tímom, jeden druhého sme ťahali dopredu.
Neskôr som sa aktívne zapojil do projektov pre mladé ženy a matky, ktoré život pritlačil k múru. Viedol som workshopy, tréningy, kde som zdieľal svoje skúsenosti a ukazoval, že zmena je možná pre každého, kto po nej túži.
Jedného dňa ma pozvali na veľký festival venovaný sociálnej spravodlivosti a pomoci slabším. Rozprával som svoj príbeh, hovoril o ponaučeniach čo mi život ukázal a motivoval iných k odvahe. Tam som pochopil, že moja cesta je dôležitá nielen pre mňa, ale aj pre všetkých, ktorí ešte hľadajú silu postaviť sa opäť na nohy.
V osobnom živote som posilňoval vzťah s Filipom, teraz už dospelým a rozhodným mužom. Často sme chodili na výlety, rozprávali o plánoch či len užívali spoločné chvíle. Zistil som, že najdôležitejšia je láska, rodina a schopnosť šíriť dobro ďalej.
Neskôr som začal písať aj knihy, aby som zachoval spomienku na svoju cestu a dodal silu mužom na pokraji síl. Moje texty inšpirovali k odvahe nevzdať sa a ísť za novým životom.
Dôležité poznanie: Každá skúška aj tá najťažšia dokáže byť odrazovým mostíkom k rastu, nádeji a láske. Je dôležité vážiť si svoju cestu a veriť, že dobré veci sú možné.
Tak môj životný príbeh nie je ničím iným než putovaním plným pádov i nových začiatkov. Som vďačný za všetky prekážky; práve vďaka nim som vyrástol. Predomnou sú nové cieľe a stretnutia dôležité je žiť každú chvíľu a veriť v svetlejšiu budúcnosť.
