Veronika sa presťahovala ďaleko od svojich rodičov, do iného mesta. Tam študuje, aby získala vzdelanie. Po skončení školy stretla muža a vydala sa zaňho. Jej sestra Dobromila zostala bývať s rodičmi. Už sa dvakrát vydala a rozviedla. Zostali jej po tom dvaja synovia.
Veronika so svojím manželom bývajú v byte, ktorý manžel zdedil po svojej starej mame. Na začiatku to však nemajú jednoduché. Často im chýbajú peniaze a majú malé dieťa. Neskôr sa však všetko zmení k lepšiemu. Začnú si šetriť a nakoniec si kúpia dvojizbový byt. Ten zrekonštruujú a prenajmú ho. Roky plynú. Ich dcéra dorastie a odchádza študovať na zdravotnícku školu. Veronika s manželom plánujú apartmán, ktorý prenajímajú, darovať dcére hneď, ako sa vydá.
Medzitým Dobromilina dcéra, Lujza, začne študovať na vysokej škole. Dobromila aj rodičia sa začnú pýtať Veroniky, či by Lujza nemohla bývať dočasne v prenajatom byte.
Veronika nedokáže sestre povedať nie. Lujza sa venuje štúdiu, neskôr pracuje v kaviarni. O pár mesiacov spozná chlapca, ktorý ju po pol roku požiada o ruku. Navyše je už tehotná. Veronika preto sestru upozorní, že ak si jej neter chce založiť rodinu, mala by si nájsť vlastné bývanie. Dvojica sľúbi, že si čoskoro niečo nájde. O mesiac neskôr zavolá Lujza tete s prosbou, či by tam ešte nemohla zostať aspoň do svadby.
Medzitým si Veronikina dcéra nájde priateľa, ale nikto si netrúfa tehotnú Lujzu vyhodiť z bytu. Po svadbe Lujza porodí dieťa. Veronika rodine oznámi, že je načase sa presťahovať, keďže tento byt patrí jej dcére, ktorá sa tiež plánuje vydávať. Lujza však stále hľadá výhovorky: vraj nie sú dobré byty, dieťa je choré, alebo že práve niečo prišlo. Dokonca si zmení telefónne číslo a neotvára dvere. Keď tam príde Veronikin manžel, Dobromila tvrdí, že jej dcéra prišla o mlieko zo stresu.
Trpezlivosť Veroniky a jej muža pretiekla a po veľkej hádke rodinu z bytu vysťahovali. Na dva roky s ňou jej rodina neprehovorila a vyčítala jej, ako mohla byť taká bezcitná a vyhodiť neter s malým dieťaťom na ulicu.
