Neviem, možno som len ja mala tento problém. Spomínam si, ako som v poslednom čase úplne prirodzene začala deliť jedlo so svojím mužom na polovicu. Inak to už nešlo. Ak som neoddelila svoju časť hneď na začiatku, muž by zjedol aj to, čo malo byť pre mňa. A ja som napokon zostala hladná, bez jedla.
No bola by som rada, keby bolo jasno. S manželom, ktorého volali Marián Novotný, som bola vydatá tri roky. Deti sme ešte neplánovali, mali sme pocit, že máme času dosť. Obaja sme pracovali a zarábali približne rovnako. Keď sme sa brali, vôbec som nevenovala pozornosť tomu jeho zvláštnemu zvyku. Veď chlap má rád jedlo, nuž nech sa páči!
Až keď som sa pristihla pri myšlienkách, že z toho, čo spoločne s Mariánom kúpime alebo uvarím, zje väčšinu on, som začala byť nespokojná. Mne ostával len malý kúsok z čohokoľvek, čo sme doma mali. Takto to išlo celý minulý rok.
Napríklad keď som upiekla kura na slovenskom spôsobe ostalo mi z neho len trochu. Mám pritom rada aj stehná, aj rezne. Ale ochutnať vždy len suché prsia alebo krídelká je úprimne skôr za trest. Podobne to bolo aj so sladkosťami a koláčmi. Ak som stihla ochutnať jednu či dve, bolo to maximum. A aj to sme si rozdelili napoly. Marián si už dávno pochutnal na smotane.
Na začiatku som mu naznačila, že nie je jediný, kto má rád sladké a kura. Marián sa tomu len smial:
Varíš tak dobre, že si ani nevšimnem, ako všetko zjeme. Nehneval by si sa. Keby som vedel, že chceš aj ty, dal by som ti.
Neurazila som sa, ale príjemné to tiež nebolo. Klinec do rakvy prišiel vtedy, keď boli moje meniny. Večer predtým som pripravila zopár šalátov a upiekla naše obľúbené kura, aby som na druhý deň nemusela stáť pri sporáku, len pripraviť slávnostný stôl a byť spolu.
Marián sa vždy vracal z práce domov skôr ako ja. A nikdy by mi nenapadlo, že to všetko zje. Vyčistil všetky šaláty do poslednej lyžice, hoci z každého trošku nechal. Mne ostala len jedna kúracia noha.
Bol som veľmi hladný. Nechcel som čakať, vysvetlil mi Marián.
Koláčiky sme tiež rozdelili. Polovica mne, polovica jemu. Vtedy som to už nevydržala. Stratila som všetku dobrú náladu, čo som mala cestou domov.
Pozri sa, milý. Mám toho dosť! Trpezlivosť mám už vyčerpanú. Urobme to takto. Nákupy rozdelíme napoly. Kura rozpolíme polovica pre teba, polovica pre mňa. Sladkosti a keksíky kus za kus, pre každého sáčok. Ovocie a ostatné presne tak isto. Zješ svoju časť naraz, alebo si ju rozložíš, ako chceš. Mňa už nebaví byť večne hladná a jesť len to, čo mi necháš. Ani sa neopýtaš, či mi máš niečo odložiť. Skrátka, buď súhlasíš, že všetko delíme narovnako, alebo si nakupujem jedlo len pre seba a ty pre seba.
Marián so mnou nehádam sa, prikývol. Odvtedy je všetko delené férovo. Pre mňa aj pre môjho muža. A tak nikto nie je ukrátený a hladný.
