NAMIETO KRÍDEL BUMERANG ZA CHRBTOM
Ja vás všetkých zo sveta zmetiem! To si ešte zatancujete! kričala zúrivo manželka môjho brata.
Za čo, Laura? Veď som ti predsa všetky peniaze dala. Prečo sa sťažuješ? moja mama vôbec nechápala výhražky svojej nevesty.
A kde je napísané, že ste nám dali peniaze? Kde sú svedkovia? Potvrdenie? Vy dlhujete mne a Martinovi polovicu tejto bytu! Laura sa tvrdo postavila do dverí a neodstúpila ani o krok.
Počúvaj, Laura. Odtiaľto odíď v pokoji! Ja som bola pri odovzdávaní peňazí, to stačí. A bratovi pozdrav odkazuj, mal by ťa trošku usmerniť. Už sem viac nechoď, musela som sa do hádky zapojiť, lebo mama bola bezmocná.
Poľutujete to, ale bude neskoro! Obrátim sa na čarodejnicu a preklajem vás! zakričala Laura, keď odchádzala.
…Po smrti otca naša mama predala dom v slovenskej dedine a presťahovala sa ku mne do trojizbového bytu v Bratislave. Vtedy som už bola vdova a sama vychovávala päťročného syna, ktorého volám Peter. Mama u mňa bývala s radosťou.
Vierka, nebudeš proti, keď dám Martinovi polovicu peňazí za dom? Veď aj on je môj syn. Laura ho stále kritizuje, že sa nevie postarať o rodinu, mama na mňa pozrela prosebne.
Pane Bože, žiadny problém, mama, samozrejme! Je to spravodlivé, nikdy som s tým nemala ťažkosti.
…Pozvali sme Martina a Lauru na návštevu a peniaze jej odovzdali priamo do rúk. O dva roky sa Laura objavila a znova žiadala peniaze, vyhrážala sa a prekliala nás.
Vyhodila som ju, zavrela dvere a zabudla na ňu. Dlhé roky sme sa s bratom ani s Laurou nestretávali. Ako keby medzi nami prebehla čierna mačka. Odvtedy na nás padali nešťastie ako nekončiaci dážď. Ochutnávali sme biedu. Ako sa hovorí: Ty si od smútku za riekou a ono už stojí na brehu.
Mama ochorela, mňa sužovali neznáme bolesti, syn Peter mal ekzémy. Problémy nás neobchádzali. V byte nasýtenom vôňou liekov padalo a lámalo sa všetko možné. V noci sa hodinové stroje uprostred ticha zastavili. Musela som, ako bývalá policajtka, odísť do dôchodku. Hoci som plánovala pracovať, až kým to nebude možné. Mal som sa starať o nevládnu mamu a liečiť syna. Peniaze z rúk mizli ako voda.
…Spomínam si, že som byt premenila na dom fialiek. Všade kvitli. Pestovala ich, množila a predávala na trhu. Tieto malé kvety nás zachránili pred dlhmi. Fialky kupovali ochotne.
Raz za rok nás navštívili príbuzní. Bývali u nás týždeň. Darovali nám síce nosené, ale čisté veci. Nosili potraviny: mäso, cestoviny, ryžu, múku… To sme boli strašne šťastní. A keď odchádzali, začalo všetko odznova.
…Bez peňazí, choroby, apatia.
Aby som sa bránila pred beznádejou a smutnými myšlienkami, založila som pred panelákom kvetinový záhon. Na jar som vysiala semiačka. Vyrástli jednoduché kvety: papuľka, matolka, a nechtík. Ale bol to môj jediný zdroj inšpirácie.
Raz šiel okolo sused Michal, pozrel sa na môj záhon:
Dobrý deň, suseda! Ponúknem vám peniaze na kvety. Nakúpte viac, nech závidia všetci.
Nevedela som, čo povedať. Michal mi vložil peniaze do vrecka od županu:
Len si vezmite, naša milá záhradníčka. Tie kvety sú pre nás všetkých.
S odvahou som kúpila exotické rastliny a kríky. Záhon žiaril všetkými farbami. Susedia obdivovali tú krásu.
Michal sa pri záhone často zastavil:
Len dobrému človeku tak krásne kvety rastú.
Často mi dával bonboniéru, čokoládu, zmrzlinu:
To je pre vás, Vierka, za vašu trpezlivosť.
Bola som šťastná, že si tak veľmi cudzí človek váži moju prácu.
Roky plynuli a v našom dome sa všetko začalo zlepšovať.
Mama sa postupne uzdravila a znovu získala veselú náladu. Peter sa zbavil ekzému. Zrazu som sa cítila ako žena v bielom čipkovanom šate. Chcela som milovať a byť milovaná. Nesústredila som sa už na svoj vek.
Peter, keď videl chorú babku, rozhodol sa stať lekárom. Bez problémov sa dostal na Lekársku fakultu UK v Bratislave. Popri štúdiu pracoval v nemocnici. Netrvalo dlho a začal asistovať pri operáciách. Susedia často chodili k Petrovi na rady, injekcie a infúzie.
Stal sa z neho anesteziológ.
Spolu sme s Petrom urobili kosmetickú rekonštrukciu bytu. On kúpil ojazdený automobil Škoda Octavia. Chcel sa oženiť so svojou kolegyňou Máriou, ktorá je kardiologička. Všetko bolo u nás dobré a pokojné.
Nedávno mi volala Laura, chrapľavým hlasom:
Ahoj, Vierka. Nemohla by si ma navštíviť? Ležím v nemocnici.
Prišla som podľa adresy do nemocnice. Našla som jej lôžko.
Čo sa ti stalo, Laura? prekvapila ma jej utrápená tvár, v očiach prázdnota.
Vieš, ako to je… S Martinom sme sa prechádzali v lese. Našli sme v tráve ľudskú lebku, vzali ju domov. Vyčistili, nalakovali, urobili z nej popolník. O pol roka Martin umrel pri autonehode. O dva mesiace syn zahynul v garáži. Pil tam s kamarátmi. Teraz som ja chorá zápal pľúc. Prečo sme tú prekliatu lebku vzali domov? Odtiaľ sa začali moje nešťastia, Laura plakala.
Nie, Laura, všetko sa začalo od momentu, keď si chcela použiť čiernu mágiu a venovala sa bosorkám. Lebka je len následok, nemohla som jej to nepovedať. Príliš veľa bolo trápenia v našej rodine.
Máš pravdu, Vierka. Kají sa. Robila som vám porobenie, prekliala som vás. Moja zloba bola ako čierny decht. Výsledok odsúdila som sa na samotu. Odpusť mi. Poďme zabudnúť na všetky hádky. Kedysi som mala krídla za chrbtom, teraz tam mám boomerang. Cítim jeho pálenie, Laura stíchla a zamyslela sa.
Všetko som povedala Petrovi. Nebol ľahostajný:
Mama, poďme presunúť tetu Lauru do mojej nemocnice. Tam sa o ňu lepšie postarajú. Nie je predsa cudzą.
Áno, synku, úplne som jej odpustila. Treba ju aj poľutovať ostala sama, bez syna a muža.
…Michal mi navrhol spojiť naše životy. Býval o poschodie vyššie.
Vierka, poď ku mne, budeme spolu veselo tráviť čas. Ty si vdova, ja vdovec. Budeme mať o čom hovoriť. Súhlasíš?
Áno, Michal, neverila som, že som našla také šťastie. Prišlo ako dar z neba a zohrialo mi dušu.
Mama sa z môjho šťastia tešila:
Vidíš, Vierka, tvoja cesta bola vždy blízko, len mala prísť pomaly. Zaslúžila si si to.
Laura sa rýchlo zotavuje a prosí nás o návštevu. Pozvám ju? Poradím sa s Petrom a Michalom…
A tak som pochopila, že zlobu a závisť je lepšie nechať minulosti. To, čo dáš iným, sa ti vráti ako boomerang za chrbtom. Kto odpúšťa, ten nachádza pokoj a nové krídla k šťastiu.
