Peter bol skromný mladík, ktorý sa vyhýbal zlým návykom. Keď dovŕšil 25 rokov, rodičia mu darovali byt v Bratislave. Pomohli mu získať peniaze na prvú splátku hypotéky, takže Peter začal bývať sám. Pracoval ako programátor, preferoval pokojný spôsob života a udržiaval si odstup od ostatných ľudí.
Aby sa mu doma nezačalo príliš nudne, rozhodol sa adoptovať mačičku. Mačiatko, ktoré si vzal, malo postihnuté predné labky. Predchádzajúci majitelia chceli mačiatko utratiť, ale Peterovi ho bolo ľúto, a tak sa rozhodol ho zachrániť. Dostal meno Krásko. Peter sa vždy ponáhľal z práce domov, aby videl Kráska, ktorý ho vítal na chodbe, spokojne vrniac.
Po čase sa Peter začal stretávať s dievčaťom z práce. Dievča, ktoré sa volalo Želmíra, bolo sebavedomé a rýchlo ho očarilo. Už za mesiac sa k nemu nasťahovala.
Želmíre sa Krásko vôbec nepáčil a žiadala Petra, aby sa mačky zbavil. Peter však odmietol a vysvetlil jej, že Krásko je pre neho veľmi dôležitý. Želmíra sa však nevzdávala a opakovane naliehala na Petra, aby dal mačku preč. Nakoniec jej Peter povedal, že Krásko zostáva. Želmíra tvrdila, že mačka kazí ich image, že návštevy sú znechutené z jeho deformovaných labiek. Peter bol rozpoltený, pretože mal rád aj Želmíru, aj Kráska.
Rodičia Petra s jeho výberom neboli spokojní. Mysleli si, že Želmíra je drzá a nezdvorilá. Poradili synovi, aby sa neponáhľal so svadbou a lepšie ju spoznal.
Keď ku nim raz prišli na návštevu rodičia Želmíry, Peter pochopil, že nechce svoj život s ňou zviazať. Otec Želmíry sa začal smiať okamžite po vstupe do bytu, keď zbadal Kráska a nazval ho čudným. Peter sa postavil za svoju mačku.
Celý večer sa Želmíra a jej otec smiali na Kráskovej nepeknosti a radili Petrovi, aby sa ho zbavil. Rozprávali vtipy o tom, kam by ešte mohol mačku dať. Ku nim sa pridala aj mama Želmíry. Nasledujúci deň, keď Peter prišiel z práce, Krásko zmizol. Keď sa Želmíry spýtal, kde je mačka, povedala mu, že ju odniesla na veterinárnu kliniku a nechala ju tam.
Peter sa vydal hľadať Kráska. Pátral po ňom celých päť hodín… Nakoniec ho našiel. Mačiatko spokojne vrnelo v jeho náručí, šťastné, že sa znova našlo so svojím pánom. Keď Peter prišiel domov, povedal Želmíre, aby si zbalila veci a odišla. Už ju nechcel vidieť. Bola mu odporná.
Ráno si Želmíra potichu zbalila veci a odišla, zmierená. Nikdy si nemyslela, že mačka bude pre Petra dôležitejšia ako ona. Krásko a Peter žijú spolu a mačka sa každý večer teší, keď sa Peter vracia z práce.
Peter si nakoniec uvedomil, že skutočné hodnoty nie sú o vzhľade či o tom, čo si myslia ostatní, ale o láske a úcte. Srdce, ktoré dokáže prijať slabých, je tou najväčšou silou človeka.
