Vieš čo, Katka, poviem ti úprimne, niekedy mám pocit, akoby som bola na svete úplne sama, hoci mi mama vždy tvrdila, že ma veľmi chceli. Ale keď som mala 23 rokov a čakala už piateho mesiaca našu malú Zuzku, vkradli sa mi pochyby, či vôbec som ich vlastná dcéra. Lebo vieš, naši už prekročili sedemdesiatku a finančne je to u nás bieda. Bývame v prenajatom byte v Košiciach, dlžíme za nájom, skrátka ledva prežívame. S manželom ešte študujeme, obaja popri škole robíme, ale aj tak to sotva stačí na bežné výdavky. Dvakrát nám už hrozilo, že nás vyhodia z bytu pre neplatenie a museli sme si požičať od známych. Sme zadlžení, ledva máme na rožky, už nehovorím o niečom navyše. A keď sa podarí, mama nám niekedy navarí alebo prispeje jedlom.
Rodičia veľmi túžili, aby sme sa vzali, tak sme to minulý rok bez váhania spravili na matričnom úrade, rovno v Košiciach. Vtedy začali spomínať aj na vnúčatá. Mama často hovorila, že už musím mať dieťa, lebo inak dopadnem ako ona, bude zo mňa stará mama. Ale vieš, necítili sme sa s Paľom pripravení na dieťa a už vôbec nie finančne.
A potom s tým prišli s ich ponukou: ak porodím, dajú nám poriadny balík peňazí, za ktorý si môžeme kúpiť domček niekde na dedine, povedzme okolo Trebišova. A rodičia by vtedy išli na dedinu, zatiaľ čo my by sme dostali náš byt v meste. Rozmýšľali sme nad tým, veď to vyzeralo ako fajn šanca. Nemuseli by sme sa báť, že pôjdeme na ulicu, zvyšok peňazí by sme si nechali na výbavu pre bábätko či veci do školy. Mama mi sľúbila, že mi s malou pomôže, kým si dokončím štúdium.
Sľúbili nám ešte aj finančnú pomoc a podporu, že všetko pre nás a bábätko zabezpečia. Ale nakoniec nesplnili vôbec nič. Ani jednu plienku nekúpili. Mama mi stále volala počas tehotenstva a pýtala sa, či už máme všetko pripravené lenže my sme nemali ani na základné oblečenie. Miesto sľúbenej pomoci mi radila, nech si Paľo nájde aj tretiu robotu, aby sme to zvládli. Keď som jej pripomenula ich sľub, tvárila sa, že o ničom nevie, ešte ma kritizovala, že sme nerozvážni.
A keď sa narodila naša Zuzka, zrazu sa rodičia znova začali oháňať s tými peniazmi, ktoré nám sľúbili. Ale s Paľom sme si povedali, že si byt kúpime sami, lebo na ich reči a pomoc sa spoľahnúť nedá. Všetko sme si museli vybaviť sami, bez reálnych darovaných eur, len s našou prácou a odhodlaním.
