Vydala som sa vo veku päťdesiat rokov, myslela som si, že som konečne našla šťastie, ale netušila som, čo všetko ma čaká…
Som jednou z tých Sloveniek, čo si našla muža až neskôr. Bohužiaľ, moje neskoré manželstvo sa skončilo.
Všetci mi hovorili študovaná usilovnica, lebo som rada čítala a stále sa učila niečo nové. Ukončila som magisterské štúdium a zamestnala sa v knižnici. Kamarátka ma raz zoznámila s budúcim manželom. Mal už päťdesiatdeväť rokov, ale stále dúfal, že si ešte nájde manželku. Bola som o deväť rokov mladšia. Štefan sa mi okamžite dostal pod kožu. Bol vzdelaný, slušný, zamilovaný do poézie, kníh a šachu. Začali sme si písať listy a po pár mesiacoch ma požiadal o ruku.
Súhlasila som. Túžila som konečne po rodine. Po svadbe sme žili v mojom bytíku v Bratislave, lebo jeho dcéra s rodinou obývala jeho byt na Palisádach. Na rovinu, vôbec som netušila, do čoho idem. Celý život som bola sama, teraz to bol zrazu zvláštny sen, kde sa šmuhy z polievky rozlievali po obrusoch ako farebné mapy, posteľ bola pokrčená ako krajina po nočnej búrke, ponožky sa váľali v kútoch ako malé hady, a všade sa kopili neznáme predmety, ktoré do mojej osamelosti nepatrili… Všetko vo mne brnkalo ako rozladený klavír. Pripadala som si, akoby bol u mňa na dovolenke a ja som personál v penzióne. Ani s peniazmi to nebolo jednoduché. Keď sa raz snažil opraviť kvapkajúci kohútik, urval ho celý a volal vodára až po ďalšom týždni.
V ten deň som si uvedomila, že nechcem tráviť čas čakaním a premáhaním sa sme dospelí a zvyky máme každý iný. On bol spokojný, jemu sa nepáčila moja nespokojnosť. Veľa hádok som nezažila, nerada vyvolávam rozruch, skôr som ticho bdelá. Lenže v tomto sne s rozbitými harfami sme sa kompromisu nedopracovali. Štefanova dcéra už mala život zariadený v jeho byte a zmierenie jej nevoňalo. Až po troch nekonečných mesiacoch pristal na rozvod. Žiadal naspäť všetky darčeky. Vracať smetný kôš a reťazek ma však nestálo ani euro.
Tento zvláštny, ponurý sen ma prinútil premýšľať, či je vlastne možné postaviť most rodinného šťastia po päťdesiatke na slovenských lúkach…
