Vždy som si uvedomoval nezodpovednosť môjho brata, ale nikdy by mi nenapadlo, že zájde až tak ďaleko. Nechal svojho päťročného syna u našich starých rodičov, vyhlasujúc, že začína nový život. Dôvodom jeho chladného rozhodnutia bola neochota jeho novej manželky prijať chlapca z predchádzajúceho manželstva.
Keď zomrela prvá Markova manželka, mal vtedy len dvadsaťpäť rokov a všetci sme ju mali radi. Bola to láskavá žena, na ktorú nezabudnem, hrala významnú úlohu v živote mladého Maťa. Po jej smrti ostal Mark sám so synom, ktorého mu pomáhali vychovávať naši rodičia aj ja. Vždy sme mu ochotne pomáhali, vedeli sme, že samotné zvládanie všetkého je preňho náročné. Často som chodieval Maťa vyzdvihnúť z materskej školy a cez víkend sa oňho starala mama. Celá rodina chápala, že Mark potrebuje nový začiatok v živote.
Netrvalo dlho a ponúkli sme mu pomoc. Prvé mesiace sa Mark naplno venoval synovi, zapojil sa do jeho výchovy a ja s mamou sme pomáhali so starostlivosťou o domácnosť a varením, keďže jeho pracovné zaneprázdnenie bolo značné. Po roku mi Mark oznámil, že si našiel priateľku a chystá sa s ňou oženiť. Ubezpečoval nás, že sa poznajú už dlhšie a neplánujú čakať. Bohužiaľ, nám čoskoro došlo, že jeho nová žena nemá záujem o výchovu Maťa. Po svadbe začal Maťo tráviť u nás čoraz viac času. Mysleli sme si, že si musia zvyknúť na nové pomery, preto sme to brali pokojne.
Postupne bolo jasné, že Maťo prakticky býva u nás. Mark nakoniec priznal, že jeho manželka nechce, aby bol chlapec v ich domácnosti. Oznámil nám to veľmi neúctivo, akoby to bola samozrejmosť: nech syn ostane s babkou a dedkom, kým on sa bude venovať svojmu životu. Aj keď naši rodičia jeho konanie stále ospravedlňovali, pre mňa to bolo neprípustné, keďže oba majú pokročilý vek a zdravotné ťažkosti. Nechápal som, ako môže brat svojho syna takto opustiť a preniesť túto ťarchu na starých rodičov. Celkom ma zarážalo, že mi pred svadbou nikdy nepovedal, aký má jeho manželka postoj k Maťovi.
Keď som sa s Markom o tom porozprával, začal sa vyhovárať, že za to nemôže, že jeho žena s chlapcom nevie vychádzať. Uisťoval ma, že bude syna navštevovať častejšie a že sa situácia časom zlepší. No ja jeho správanie pokladám za úplne neprijateľné. Nechcem s ním viac udržiavať kontakt a ak bude pokračovať v tomto postoji, podniknem kroky, aby bol zbavený rodičovských práv. Dokonca premýšľam, že si vezmem Maťa do opatery, lebo nedokážem pozerať na to, ako trpí kvôli nezodpovednosti svojho otca.
Dnes som si uvedomil jednu vec rodina má byť oporou, nie bremenom. Zodpovednosť za deti nemôže niekto preniesť na iných len preto, že si vybral nový život. Každý rodič by mal niesť svoje povinnosti bez ohľadu na okolnosti.
