Dievča, čo tu robíš? Aké bábätko to držíš v náručí?

Nikdy som nebola puntičkárska mama. Môj syn Juraj sa učil dobre, pomáhal mi, bol slušný a príkladný chlapec. Keď mi oznámil, že ide pracovať do Bratislavy, pocítila som číru úzkosť. Nechcela som byť sama.

A čo Lucia? spýtala som sa ho na jeho priateľku.
Rozišli sme sa.

Zostala som prekvapená, veď som čakala svadbu, tak krásne sa k sebe hodili. Bolo mi ľúto, že to tak smutne skončilo, ale do ich vecí som sa neplietla.

Juraj odišiel do hlavného mesta. Pravidelne sme sa počuli. Našiel si prácu, priateľov a o chvíľu aj novú lásku. Neostávalo mi nič iné len čakať, kedy ju spoznám. Ale Juraj sa neponáhľal. Tak som si adoptovala mačiatko a venovala sa mu.

Raz cestou z práce domov, v hmle a úzkosti večera, som začula šepot: Ahoj!

Zdvihla som zrak a v tieni videla obrys Lucie s bábätkom v náručí.
Dieťa, čo tu robíš? Čo je to za bábätko?
Možno ma odsúdite, ale je to vaša vnučka. Báli sme sa s Jurajom, keď sme sa rozišli dosť zle, a nevedela som, ako mu povedať, že čakám dieťa. Vrátila som sa k mame, ale tá pred mesiacom zomrela. Nemám nikoho. Tak som prišla za vami.
A čo chceš robiť?
Asi pôjde malá do domova… Nemám kam ísť. Prišla som iba s prosbou… Keby sa mi niečo stalo, môžete navštevovať vnučku, prosím.
Nezmysly. Budeme ju vychovávať spolu. Poď dnu, domov.

A tak som si vzala Luciu aj jej dcérku k sebe. Dievčatko bolo Jurajovi podobné ako vajce vajcu, nepochybovala som. Lucia mi pomáhala v domácnosti, ja som zarábala žili sme si celkom dobre. A potom zavolal Juraj, že príde domov. Nepovedal, či príde sám alebo nie.

Keď dorazil, práve som krmila malú.
No pozrime, akú tu máme princeznú!
Syn môj, to je tvoja dcéra.
Naozaj? Ale ani ja nie som sám, povedal, a doniesol kolísku do bytu.
A ktože je toto?
To je môj syn. Jeho mama zomrela pri pôrode. Nemohol som ho opustiť.

Lucia vyšla na chodbu a dlho sa na Juraja pozerala. Celý večer sa spolu rozprávali, ja som sa im nestarala do rečí. Ale hlavné je, že o rok bola svadba a deti vyrastali v úplnej rodine.

Dnes už môj syn stavia veľký dom, aby sme sa všetci zmestili z malého paneláku. A pošuškám vám jedno tajomstvo čoskoro budem mať už treté vnúča. Aké šťastie!

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

two + fourteen =

Dievča, čo tu robíš? Aké bábätko to držíš v náručí?
Dnes vám chcem porozprávať svoj príbeh: Stala som sa mamou veľmi mladá – kvôli omylu a nedostatku podpory