Keď Pavol priviedol dievča domov, jeho otec zamrznul v úžase a tvár mu zakryla horúca para.

**Prvé zrady Pavla: lekcia, ktorú si zapamätá na celý život**

Pavol od detstva trpel nedôverou v sebe kvôli svojmu nízkeho vzrastu. V materskej škole bol najmenší dokonca dievčatá mu viseli nad hlavou. Nemal žiadnych kamarátov, hral si sám, a keď mu ostatné deti brali hračky, mlčal a znášal to, bez výčitiek pred rodičmi.

Na základnej škole sa nič nezmenilo. Volali ho krásľovka, posmešne si ho robili, a on len ešte pevnejšie svíral päste. Keď už šibalské poznámky neznesiteľne klesli, požiadal rodičov, aby ho zapísali do športovej sekcie.

O niekoľko rokov neskôr ho už nepoznali. Vyštudoval sa, napučal sa, telo mu získalo svaly a pevnosť. Už v deviatom ročniku začali dievčatá prejavovať k nemu záujem, no Pavol si pamätal všetky detské urážky a nechtel už nikoho nechať tak blízko.

**Prvý román a prvé sklamanie**

Keď nastúpil na univerzitu v Bratislave, jeho život sa obrátil naruby. Získal si sebavedomie, ľahko nadviazal kontakt s ostatnými a dievčatá mu ochotne prejavovali sympatie.

Zoznámil sa so Zdenkou študentkou, ktorá si prenajímala byt v Starom Meste. Spočiatku ho len odprevádzal až k schodom, ale jedného večera ho pozvala dovnútra. Tak sa rozbehla ich intímna vzťahová dráma.

Avšak šťastie mu neprišlo. Jedného dňa, nasledujúc srdce, povolal:

Zdenka, vezmime sa.

Zdenka vybuchla smiechom:

Pavol, pred tebou je ešte celý život! Si atraktívny, športový a ver mi, budeš mať ešte veľa dievčat. Môžeš sa zoznamovať s kýmkoľvek a potom si vybrať tú najlepšiu.

Naozaj to myslíš? jeho hlas sa vymäkol.

Samozrejme! pokrčila ramenami. Mám snúbenca. Je najkrajší a najbohatší chlap v našom sídlisku, pravidelne mi posiela 500, aby som nemusela bývať v internáte. Vidíme sa len počas prázdnin, a s tebou trávim noci.

Tieto slová mu prerazili srdce na kusy.

Tak som len dočasná možnosť? spýtal sa s hořkou iróniou.

Pavol, naozaj sa mi páčiš! Ale ty sám vieš

Pavol vstal a začal si baliť veci.

Ublížil si mi? usmiala sa Zdenka, sledujúc ho pohľadom. Dobre, že si pravdu zistil teraz. Len never ženám hneď, spoznaj ich najprv, skôr než im otvoríš srdce.

Pavol odišiel, cítiac sa využitý a podvedený.

**Domáca útulnosť namiesto rozbitých ilúzií**

Keď sa vrátil domov, odložil kufor pri dverách.

Synu, čo sa stalo? spýtala sa znepokojená jeho mama zo Žiliny. Nebude svadba?

Fakulta, brat, odpovedal stručne, ťahajúc z vrecka prsteň. Tu máš, budeš ho potrebovať viac ako ja.

Matka s plačom pozrela na prsteň.

Krásny prsteň, budem ho nosiť sama, vzdychla. Choď do kuchyne, upekla som tvoje obľúbené bábovky a uvarila mätový čaj. Sadneme si, porozprávame sa.

Pavol cítil teplo a starostlivosť, ktoré mu v posledných dňoch chýbali.

**Ďalší úder do hrdosti**

Na univerzite sa mu vyhýbala Zdenka, ale ona sa tvárila, akoby sa nič nestalo. Po vyučovaní kráčala ruka v ruke s Konštantínom, šepkala mu do ucha a potom zmizla do neznáma. Pavol si uvedomil, že jej slová boli len výhovorka bol pre ňu len dočasná zábava, náhrada do ďalšej vhodnej možnosti. Táto myšlienka v ňom zanechala horký pach.

A o niekoľko dní neskôr čelil ďalšej skúške.

Pavol, príď na moje narodeniny! nečakane mu zavolala Ľubica, jedna z najkrajších študentiek z ekonómie.

No bol to skutočný šanc na niečo úprimné alebo ďalšia pasca?

S napätím a úzkosťou sa Pavol rozhodol, či vstúpi do temnej hry srdcových podvodov, alebo si zachová svoju čerstvo obnovenú dôstojnosť.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

3 × two =

Keď Pavol priviedol dievča domov, jeho otec zamrznul v úžase a tvár mu zakryla horúca para.
Oľga celý deň pripravovala oslavu Silvestra: upratovala, varila a chystala slávnostný stôl. Bol to jej prvý Silvester, ktorý netrávila s rodičmi, ale s milovaným mužom. Už tretí mesiac bývala u Tóna v jeho byte. Je o pätnásť rokov starší, bol ženatý, platí alimenty a občas si rád vypije… Lenže keď človek miluje, také veci prehliadne. A nikto nechápal, čím ju tak oslnil: ani zďaleka nebol fešák, skôr naopak – povahou neznesiteľný, neuveriteľne lakomý, peňazí nikdy nemal dosť, a ak už áno, len pre seba. No práve do tohto „zázraku“ sa Oľga zamilovala. Oľga celých tých pár mesiacov dúfala, že Tóno docení, aká je dobrá gazdinka a pokojná žena, a nakoniec ju bude chcieť za ženu. Vždy vravieval: „Musíme spolu pobudnúť, pozrieť, aká si domáca pani. Čo ak si rovnaká ako moja bývalá.“ Aká bola jeho bývalá, to Oľga netušila – nikdy nič poriadne nepovedal. Preto sa snažila zo všetkých síl: nepripomínala mu jeho opilstvo, varila, prala, upratovala, nákupy platila zo svojho (aby si nebodaj nepomyslel, že je vypočítavá). Aj silvestrovský stôl pripravila za svoje peniaze. A dokonca mu kúpila nový mobil ako darček. Kým Oľga chystala sviatočný večer, jej Tóno tiež nezaháľal a „pripravoval sa“ po svojom – teda opil sa s kamarátmi. Prišiel domov dobre naladený a oznámil, že na Silvestra prídu jeho kamaráti, ktorých Oľga nepoznala. Oľga pripravila stôl, do polnoci ostával hodinu, náladu mala pokazenú, ale ovládala sa – nechcela byť ako jeho bývalá. Pol hodinu pred polnocou sa dovliekla banda opitých chlapov a žien. Tóno začal žartovať, všetkých usadil k stolu a veselica pokračovala. Oľgu hosťom ani nepredstavil a ona zostala pre všetkých neviditeľná. Len sa opekali ich interné vtipy. Keď Oľga upozornila, že do Nového roka sú dve minúty a treba naliať šampanské, pozreli sa na ňu, akoby bola votrelkyňa. – A kto je toto? – opýtala sa opitá slečna. – Susedka v posteli, – zasmial sa Tóno a všetci ostatní sa k nemu pridali. Jedli jedlo, ktoré Oľga pripravila, a robili si z nej posmech. O polnoci sa smiali naivite dievčaťa, chválili Tóna za „skvelý ťah“, že si našiel kuchárku a slúžku zadarmo. A Tóno sa jej nezastal – naopak, bavil sa spolu s nimi. Hltal jedlo, ktoré Oľga kúpila a uvarila, a ešte si z nej utieral nohy. Oľga potichu odišla z izby, zbalila si veci a vrátila sa k rodičom. Horší Silvester nezažila. Mama povedala svoje známe: „Veď som ti vravela,“ otec si len vzdychol od úľavy a Oľga si poplakala a otvorili sa jej oči. O týždeň neskôr, keď Tónovi došli peniaze, objavil sa u Oľgy a bez hanby sa spýtal: – A prečo si odišla? Urazila si sa, či čo? – a keď videl, že nemá záujem uzavrieť mier, spustil: – Veď to je normálne – ty sa vyvaľuješ u mamky a ocka, a u mňa myš v chladničke vysí! Začínaš sa správať ako moja bývalá! Z takej drzej bezočivosti Oľgu až zarazilo. V duchu si mnohokrát prehrávala, čo mu všetko povie, ale teraz nevládala vydať zo seba slovo. Jediné, čo jej napadlo, bolo poslať ho do „patričných miest“ a tresnúť mu dvermi pred nosom. Tak sa Oľge na Nový rok začal nový život.