Objednáme fialové tapety, povedal Ján svojej manželke. Veď predsa vidíš, že sa to nehodí k podlahe. Radšej béžové Mojej mame sa béžová nepáči, vieš o tom. Ale tvojej mame sa páčia hlavne veci zadarmo, odvrkla Zuzana.
Jánova mama kedysi naznačila, že by bolo pekné, keby jej prerobili byt. Zuzana nič nepovedala. Ale Jánovi sa tá myšlienka pozdávala. Bola to predsa jeho mama. Zuzana bola proti, ale mlčala. Napokon, nebola to jej vec. Keď to chce urobiť, nech to urobí. Nech si s tým poradí. Svokra dala najavo, že chce len výsledok. Žiadne ďakujem. Iba zoznam prianí. Zuzana, nie je to zadarmo, robí to predsa môj syn, uistil ju Ján. Samozrejme.
Jasné, že je to tak. Mame sa proste páčia veci zadarmo. Preto sa o tom Jánovi často zmieňovala. Ak sa jej niečo nepáčilo, hneď to predelali. Zuzana mala pravdu. Rekonštrukcia bola nakoniec hotová a mama sa vrátila. Prezrela si celý byt a povedala:
Nie je to ono. Tapeta vôbec nezodpovedá mojej predstave. A tá kuchyňa nie je dobrá. Čo to máte za skrinky? Všetko je tak zle urobené, že ani nemám slov. Najradšej by som vás zažalovala. A koho? Vlastného syna, ktorý do toho dal svoje peniaze? No tak, Zuzana, len som žartovala.
Moja mama naozaj nemala najlepšiu náladu. Svokra čakala veľkú, drahú prerábku, no dostala len slušnú, obyčajnú renováciu. Všetko nové, vkusné, ale nie také drahé, ako si predstavovala. Preto nebola spokojná. Ján so Zuzanou neboli až takí bohatí, aby mohli robiť nákladné úpravy. Urobili maximum, ale mama im ani poriadne nepoďakovala. Zuzana, myslím, že sa mame tá prerábka veľmi nepáči, povedal raz Ján manželke. A jej sa vlastne niečo páči? Chcela niečo lepšie Vieš, že nemáme toľko peňazí. Nemôžeme si vziať pôžičku? vložila sa do toho svokra.
Zuzana bola presvedčená, že robí, že nepočuje. Kvôli mame by si možno pôžičku vzala, možno by si niečo požičala od známeho. Vrátila by to včas, pridala by pár eur. Ale Zuzana si povedala, že už toho má dosť. Lenže Ján bol rýchlejší: Mama, načo pôžičky? Veď vieš, čo si o nich myslím. Kvôli nejakej prerábke určite nie. Všetko je urobené ako má byť, podľa vkusu. Čo ešte chceš? Aspoň tú kuchyňu prerobme… povedala mama a odišla. Ján, mám pocit, že už úplne stratila hanbu, povedala Zuzana. Zuzka, vieš aká je, má náročnú povahu.
V železiarstve bolo plno ľudí. Zuzana v ruke držala nový obrus, Ján kúsky vodovodných rúr. Nevyzerali, že berú veľa, ale na kase bol účet okrúhly. Tak to už chodí. Asi to nikdy neskončí.
Zuzana sa zrazu zastavila. Povedal si, že už na prerábky nemáme peniaze. Máš pravdu, musel som si niečo požičať. Už toho mám dosť! Zuzana položila obrus na regál. Kto ho chce, nech si ho kúpi. Pre tvoju mamu sme už spravili dosť. Požičal si si? To už je moc. A neopováž sa so mnou hádať!
Zuzana kráčala k dverám. Ján ju nasledoval. Aj keď je to jeho mama, už bolo asi dosť.
