Valéria ide ráno do práce, keď si naraz uvedomí, že doma zabudla mobil. Rozhodne sa teda rýchlo vrátiť, vojde do výťahu a ten sa zasekne práve na ôsmom poschodí! Valéria trpezlivo čaká, kým niekto výťah otvorí, keď tu zrazu začuje hlas svojho manžela Gregora. Hovorí sa s nejakou ženou na chodbe pri výťahu.
Láska moja, šepká Gregor nežne. Už sa neviem dočkať, kedy budeme zase spolu.
Večer už budeme, odpovedá žena. Príď ku mne po desiatej.
Tvoj manžel má zase nočnú?
Tento týždeň je celý na nočných, pohladí ho hlasom žena. Odchádza o pol desiatej a ráno sa tak isto vracia. Ale čoskoro bude doma, musíme sa poponáhľať.
Prečo ten výťah tak dlho stojí? nervózne hovorí Gregor.
Ešte zopár minút sa rozprávajú pri dverách výťahu, kým im nedôjde, že je pokazený. Keď to pochopia, odídu dole schodmi. Počas rozhovoru Gregor vďačne opisuje svojej Eve radosť zo spoločných chvíľ, ktoré s ňou trávi.
Najskôr si Valéria naivne myslí, že počúva cudziu dvojicu. Veď v paneláku sa niekedy zíde hocikto. Ale keď žena osloví Gregora menom, a spomenú aj Valériu, ihneď jej dôjde, že Gregor ju podvádza so susedkou z ôsmeho poschodia, z bytu č. 40.
Valéria tomu nemôže uveriť!
Takto to teda je! myslí si v duchu. Býva na ôsmom poschodí, veď tu si to uľahčil. Teraz už viem, kam chodíš večer dýchať čerstvý vzduch. Jasné, aký vzduch máš na mysli! Nuž, pripraviť ti nezabudnuteľnú prechádzku, to budeš mať odo mňa
Prídu technici a otvoria výťah. V hlave jej už klíči plán.
Je takmer desať večer, keď sa Gregor chystá ísť nadýchať sa čerstvého vzduchu.
Valečka, povie Gregor. Idem si na chvíľku vyvetrať hlavu.
Ale vonku prší! vykríkne Valéria.
Prší?
Nemusíš ísť von, veď môžeš otvoriť balkón a nadýchať sa tam.
Na balkóne sa prejsť nedá, potrebujem chôdzu. Vieš, na srdce je to zdravé. Navyše, mám dáždnik.
Ja len hovorím, že možno by si dnes nemal chodiť.
Prečo?
Nemáš dnes dobrý deň, Gregor.
Neverím na tie tvoje povery. O hodinu som späť, maximálne za hodinu a pol.
O pol hodiny je Gregor späť. Muž Evy, jeho milenky, práve niekoho telefonicky informoval, že jeho žena má pomer so susedom!
Valéria otvorí dvere len na retiazku.
Kde máš dáždnik? spýta sa Valéria, len čo mu pootvorí. A prečo si celý mokrý? Kde máš plášť a topánky?
Prišli ku mne na ulici nejakí chalani! bráni sa Gregor. Všetko mi zobrali, aj topánky. Prosím, pusti ma už dnu, mrznem.
Tvoje veci som zbalila a položila k smetákom. Pozdravuj svoju Evu.
Akú Evu?
Tú z ôsmeho.
Valéria zabuchla dvere a odišla pozerať televízor.
Dobré, že deti už bývajú samy, prebleslo jej hlavou. Aspoň nič z tejto hanby nevidia.
Gregor beží k smetákom, tam objaví kufor, oblečie sa a zakrátko vyjde z vchodu.
Obzrie sa a rozhodne sa zavolať si taxík a ísť k svojej mame.
Tu zistí, že telefón nechal u milenky v byte. Rozhodne sa ísť späť k Valérii, aby si vypýtal jej mobil a zasekne sa vo výťahu.
V celom paneláku práve vypli elektrinu. A rovnako sa mu výťah pokazí na ôsmom poschodí.
Keď nakoniec obnovia prúd a Gregor sa dostane z výťahu, Valéria už je dávno v práci. Kľúče od bytu, ktorý patril manželke, nemá.
Zostupuje po schodoch, pre istotu. Na ôsmom poschodí stretáva Evu, ktorá tiež čaká s kufrom na výťah.
Mám u teba mobil? spýta sa Gregor.
Áno, odpovie Eva trochu vystrašene. Aj tvoje veci.
To je dobre
A tak už zvážení obaja zídu výťahom. Ale taxíky, ktoré si objednali, ich odvezú úplne iným smeromNa prízemí sa spoločne rozlúčia každý smeruje inam, už nemajú dôvod pokračovať spolu. Gregor cíti v žalúdku prázdnotu, Eva ho už nechce. Vystúpi pred panelák do dažďa bez dáždnika, mobil mu v ruke ťažko padne. Stojí pod neónovým svetlom, keď v tom zazvoní.
Valéria.
Gregor sa nadýchne, stisne hovor, no neodznie výčitka, len stručné: Gregore, nechceš mi už nikdy volať. Chcem začať odznova. Prajem ti veľa šťastia, ale bezo mňa.
Gregor mlčky prikývne, i keď vie, že ona to nepočuje. V tej chvíli pochopí, že je skutočne sám. Prehupne si kufor na druhé rameno, zmieri sa so zimou a dážď ho preberie. Prvý raz po rokoch začuje vlastný dych. Pomaly vykročí novým smerom, s pocitom, že budúci deň môže priniesť čokoľvek ak si ho dovolí sám rozhodnúť.
Na ôsmom poschodí zatiaľ Valéria otvorí okno, nadýchne sa prúdu nočného vzduchu a usmeje sa. Možno ju dnes čaká obyčajný večer ale je jej prvý slobodný. Dážď pomaly utícha a ona cíti, že prestáva byť len tieňom vedľa niekoho druhého. Je čas začať nové ráno.
