Vieš čo, musím ti povedať príhodu, čo sa mi nedávno stala. Pol roka som chodila s jedným chalanom, volal sa Marek Kováč. Vieš, to bolo to obdobie, keď ti aj tie jeho malé vady prídu milé, usmievaš sa na všetko a vyzerá to, že aj budúcnosť je úplne ružová. Marek bol na prvý pohľad takmer ideálny: inteligentný, mal dobrý džob, čítal knihy, vždy štýlovo oblečený. Víkendy sme trávili v pekných bratislavských kaviarňach, prechádzali sa po Medickej záhrade, pozerali filmy a zdalo sa, že máme na všetko rovnaký pohľad.
No časom sa ukázalo, že tie naše pohľady na život nie sú až také rovnaké. Ja som si vzťah predstavovala ako parťáctvo, kde si pomáhame, a on to chcel mať skôr vybavené pohodlne pre seba, bez zbytočných starostí.
Jedného večera, sedíme uňho, popíjame čajík a on zrazu prišiel s tým: Vieš čo, už nás to oboch otravuje behať hore-dolu. A načo platiť dve podnájmy? Poďme bývať spolu. Nájdeme pekný dvojizbový byt v centre.
Usmiala som sa, lebo som už dúfala, že niečo také navrhne. Lenže to, čo povedal ďalej, ma trochu zaskočilo donútilo ma zastaviť a dobre si ho obzrieť.
Len musíme hneď nastaviť pravidlá, pokračoval akoby sme podpisovali pracovnú zmluvu, a nie riešili spoločné bývanie. Sme predsa moderní ľudia. Rozpočet bude rozdelený každý platí polovicu. Nájom, energie, jedlo všetko 50 na 50.
Prikývla som veď OK, rovnosť, to je fér.
A ako si rozdelíme domáce práce? opýtala som sa, čakala som samozrejme, že aj tu to bude pol na pol.
Ale Marek sa zasmial, usmial sa takým tým šarmantným spôsobom a hovorí: Toto už zariadila príroda, nie? Si žena, máš ten cit pre útulný domov v krvi. Takže varenie, upratovanie, pranie to je tvoja zóna. Ja niečo spravím, keď budem mať náladu vyhodím smeti alebo opravím poličku, keď spadne, ale hlavná zodpovednosť je na tebe. Nechceš byť pani domu?
V miestnosti zostalo ticho. Sedela som tam, pozerala na neho a v duchu skladačka načo by si platil upratovačku, keď má milovanú ženu?
Nezačala som sa hádať rozhodla som sa odpovedať jeho vlastným jazykom.
Dobre, Marek, rozumiem. Chceš partnerstvo vo financiách jasné, to beriem. Chceš čistý byt, teplú večeru, vyžehlené košele. Ale ja tiež pracujem na plný úväzok. Nemám energiu ani chuť tráviť večery krútením sa okolo domácnosti.
Zatiaľ ešte počúval, bolo vidno, že premýšľa.
Tak mám aj ja návrh, povedala som pokojne. Keď teda delíme náklady, poďme na to ako ľudia: Najmime upratovačku. Dvakrát do týždňa postará sa o upratovanie, žehlenie, navarí na pár dní dopredu. Rozdělíme si to narovnako. Budeme mať čisto, aj navarené, žiadne nervy navyše. A ja si ten domov vyšperkujem podľa seba sviečky, záclony…
Keď som to hovorila, pozerala som mu do očí videla som, ako v hlave počíta, presne ako kalkulačka. Tá suma sa mu očividne nepáčila.
A načo cudzieho človeka v byte? ohrnul nos. To je zbytočný výdavok. Si žena, veď to nie je také ťažké pripraviť večeru pre svojho muža. To je predsa starostlivosť, nie povinnosť.
Aha, ako náhle ide o reálnu hodnotu ženskej roboty, zrazu je to láska a poslanie. Večeru uvariť starostlivosť. Ale na potraviny už treba platiť pol na pol.
Marek, hovorím mu jemne, keď po osemhodinovom šichte varím, kým ty ležíš na gauči alebo pozeraš seriály, to nie je starostlivosť, ale vyťažovanie. Chceme oddelené financie? Tak teda všetko napoly. Buď si rozdelíme domáce roboty, alebo si ich outsourcujeme. Ale nebudem platiť toľko, čo ty, a robiť dvojnásobok.
Len mlčal. Ten večer sme dojedli v takej napätej atmosfére, že by si ju mohla krájať. Na druhý deň žiadne obvyklé Dobré ráno. Večer len strohé: že sa zdržal v práci. A po troch dňoch vybavené. Prestal odpovedať na správy, nezdvíhal mi telefón.
O týždeň mi známa povedala: Rozišli ste sa, lebo si vraj príliš materiálna a nepekne gazduješ. Vraj ti ide len o peniaze a nie si pripravená na rodinu.
Najprv ma to bolelo. Pol roka, spoločné plány. Potom sa mi ale uľavilo.
Jeho zmiznutie bolo vlastne najlepšou odpoveďou na všetky otázky. Nešlo mu o mňa, hľadal si teplé hniezdo, kde nebude musieť nič navyše robiť.
A že Marek zmizol? Chvála Bohu. Najala som si za pár eur upratovačku len pre seba. Prídem domov, čisto, nalejem si čaj a usmejem sa aké je to skvelé neobsluhovať niekoho, kto si ma nevie vážiť.
