A ako všetkým vysvetlím, prečo nebudeš na maminej oslave? pýtal som sa Katky, trochu zmätene.
Ďakujem, bolo to výborné, odvetil som, keď som odložil tanier bokom. Katka, potrebujem sa s tebou porozprávať.
Vieš, Mišo, tuším, o čom to chceš hovoriť.
A o čom teda?
O narodeninách tvojej mamy.
Presne tak. Dnes je už desiateho a jej narodeniny sú osemnásteho, pripomenul som jej.
A dvadsiateho mám narodeniny zas ja. Dúfam, že si na to nezabudol? povedala Katka.
Jasné, zlatko, pamätám…
Mišo, ani nezačínaj hovorím ti dopredu NIE!
Ale veď ani nevieš, čo som ti chcel navrhnúť, namietol som.
Ani nechcem vedieť! Len ti oznamujem, že v sobotu mám rezervovaný stôl v reštaurácii pre desať ľudí. Osem sú moji kamaráti a zvyšok sme my dvaja. Ak uznáš za vhodné prísť, fajn. Ak nie, oslávime to aj bezo teba s mojou partiou.
Pikantné bolo na tom to, že mama mala narodeniny osemnásteho septembra a Katka dvadsiateho. Už tretí rok, keď sa blížil september, som dostával nervy ako to všetko sklbiť, aby som nikoho neurazil. Doteraz mi to moc nešlo.
Katka, mama navrhuje, aby sme to spojili a oslávili narodeniny spolu, v sobotu, u nich doma. Je to celkom rozumné nemusí sa vyhadzovať dvakrát za týždeň a v sobotu majú všetci čas.
Mišo, kto povedal, že chcem mať na svojej oslave tety, sesternice, bratrancov a ich deti od tvojej mamy? Pozvala som svojich kamarátov všetkých ich poznáš! ohradila sa Katka.
Mama sa urazí, povzdychol som si.
A že som bola urazená minulý aj predminulý rok, to je jedno? Už si zabudol?
Však bolo všetko v pohode…
V pohode? Tak si spomeň! Pred dvoma rokmi, keď sme sa v apríli zobrali, v septembri mala tvoja mama šesťdesiatku. Čo si mi vtedy povedal?
Katka, mama to chce doma, rodinne, tak nechystajme nič zvlášť na sobotu.
A ja som, keď som si v piatok vybavila voľno, pol dňa čistila, krájala, varila a nakladala v jej kuchyni. Potom na oslave som behala medzi kuchyňou a obývačkou ako servírka. A pozor! Nikto mi s narodeninami ani negratuloval!
Čo? Zuzka ti gratulovala, pripomenul som jej.
Nie! Keď si jej povedal, že aj ja mám v ten týždeň narodeniny, len sa uškrnula: Mala si, tak už nemáš. Načo to pripomínať?
Ale minulý rok som to už dohodol s mamou a gratulovali ti pri stole.
No a minulý rok! Dvadsiateho som opäť stála v kuchyni ako šéfkuchár. A keď som sa mamy spýtala, prečo mi Zuzka nepomáha, povedala len: Zuzka má dnes nechty, nemôže prísť s rozbitými rukami. Zajtra má kozmetičku a kaderníka.
Naozaj prišla na oslavu vyparádená a ja som sa ledva stihla prezliecť vo vani, keď už prišli hostia. A hej, vtedy mi už aspoň pripili na zdravie.
Ale darčeky ani vtedy, ani predtým nikomu nenapadlo mi dať, okrem teba a mojich rodičov. Tak tento rok daj mame vedieť, že so mnou nepočíta!
Ale sama to nezvládne…
Mišo, tvoja mama má okrem nevesty aj syna teba a dcéru Zuzku. Poradíte si. Ja mám tento víkend narodeniny, a chcem ich stráviť so svojimi kamarátmi.
Ako všetkým vysvetlím, proč nebudeš na maminej oslave? pýtal som sa zúfalo.
Mišo, nehraj sa na malého. Nik z nich si na mňa ani nespomenie teda, ak netreba umyť tanier, či doniesť niečo z kuchyne. Medzi vašich netrvalo zapadnem, úprimne sa cítim navyše.
Katka ma presvedčila, že má právo oslavovať podľa vlastných predstáv. Ale mama aj Zuzka boli presvedčené, že nevesta musí vždy byť s kolektívom.
Takmer každý deň až do dvadsiateho septembra ju presviedčali, aby sa prispôsobila rodinným zvykom a prišla aspoň na obed.
Katarína, máme predsa krásnu tradíciu! Už dva roky sme to kombinovali a bolo super! Nerozumiem, prečo teraz robíš problémy? volala jej moja mama, pani Viera.
Pani Viera, je to jednoduché: chcem osláviť s kamarátmi a radšej v podniku než zas lietať medzi kuchyňou a spoločnosťou! Chcem si tých pár hodín užiť!
Ale aj doma máme pohodu s rodinou!
Vy si posedíte, ja stále len niečo nosím a odnášam! Takéto sviatky naozaj nechcem!
Nikdy by som neverila, že odmietneš pomôcť svokre! urazila sa mama.
Zuzka bola ešte nekompromisnejšia:
Katarína, nerob drahoty! Mama spísala menu, oco nakúpil, vymyslite už čo variť!
Mama poslala zoznam Mišovi. Vzchop sa a nerob si zle so svokrou, veď sobota prejde, a potom sa môžeš stretávať s kamarátkami, koľko chceš.
Zuzka, neodmietam zasadne, ale už som dala vedieť, že mám tento rok svoje plány! A vy mame isto pomôžete.
Najťažšie to bolo pre mňa. Rozhodnúť, kde budem, bolo nad moje sily. Nechcel som raniť ani mamu, ani Katku.
Katka mi to síce otvorene nenasilu neprikazovala, ale jasné bolo, že by jej bolo ľúto, keby som preferoval mamino.
Odvtedy o tom Katka mlčala. V piatok popoludní jej volala mama:
Katka, kde si? Dúfam, že si tú hlúposť z reštauráciou už rozmyslela. Čakám na teba, musíme začať, inak nič nestihneme!
Pani Viera, som v práci! Veď som vás upozornila, že tento rok neprídem! Pomôže vám Zuzka!
Myslíš, že Mišo bude súhlasiť s týmto postojom k jeho mame a celej rodine? spýtala sa mamka.
Vydala som sa za Miša, nie za jeho rodinu. Aj ja mám svoj život, záujmy, priateľov sú to naši spoloční priatelia. Nemienim sa vzdať všetkého len aby som sa stala vašou kuchárkou a upratovačkou!
Tým hovor skončil.
V sobotu som vzal darček a šiel k mame. Katka o štvrtej odišla do reštaurácie, kde mala rezerváciu. Kamaráti prišli načas. Prázdne zostalo len kreslo vedľa Katky. Nik sa nič nevypytoval každý vedel, ktorá bije.
Gratulovali jej, dali darčeky, zažili srandu ale Katka pozerala na dvere, či neprídem aj ja.
A veru, skoro po hodine som prišiel. Pribehnem s kyticou jej obľúbených čajových ruží.
Katka, ledva som sa urval! Doslova som ušiel. Inak, spomínali ťa. Teta Ruženka sa mamy pýtala, prečo dnes nie je na stole šalát Hubová lúka naposledy jej tak chutil, že chcela recept.
A stôl dnes vraj nebol veľmi pestro prestretý. A Zuzka sedela trucujúca podarilo sa jej pri pomáhaní mame zlomiť si dva nechty.
Ďalšie dva roky volali Katku pomôcť už len ako poradkyňu veď čoskoro čakala a potom sa jej narodil syn.
No a jubilee šesťdesiatpäť rokov si už pani Viera oslávila v reštaurácii.
Čo jej na tom nevestinom počínaní vlastne vadilo? Veď všetko bolo dobré, a ona z toho urobila taký cirkus! opäť si povzdychla mama…
Dnes už viem: žena má právo stanoviť si hranice, chcieť si vychutnať svoj sviatok po svojom a nenechať sa vždy zatlačiť do role tej, čo len slúži. Naučil som sa, že keď niekoho milujem, mám ho podporiť aj v tom, čím sa cíti dobre a nie len robiť kompromisy na úkor lásky.
