Bola pevne rozhodnutá neukazovať žiadne emócie, a to obzvlášť pred svojim manželom, ktorý očakával, že bude studená ako uhorka za každých okolností. Túžila po pokoji, ale nemala najmenšie tušenie, čo vlastne môže očakávať. Vieme, ako to chodí mnohé páry sa rozvedú, keď city vyprchajú a tá dokonalá idylka z obálok magazínov zostane akurát tak v trafike. Keď sa rozvod stal nevyhnutný, našla si prácu na nočné zmeny. Nuž, lenže do toho prišla menšia výzva mala malého syna, ktorý potreboval neustálu starostlivosť. Skúsila škôlku, ale tá sa zatvárala o siedmej večer a známi na opatrovanie tiež akosi zmizli zo sveta.
S obmedzenými možnosťami nemala na výber a požiadala bývalého manžela, aby sa o ich syna postaral po 19:00, kým bude v práci. Ten ju odbil s chladom, že to predsa nie je jeho starosť, a spýtal sa, prečo by práve on mal byť s ich synom, keď ona nemôže. Na chvíľu ju to zaskočilo, ale rýchlo sa spamätala a jasne mu vysvetlila, že obaja sú rodičia teda obaja majú rovnaké práva aj povinnosti. Snáď si nemyslí, že dieťa je len jej záležitosť! Poznamenala tiež, že je jeho povinnosť platiť alimenty v eurách, ale rozhodne sa nevzdá svojho času len preto, aby vyhovela jeho pohodlnosti. Pre ňu bola priorita mať dieťa čo najviac pri sebe.
Preto sa prebíjala cez toto veselé obdobie plné radostí ako kombinácia nočných smien a rodičovstva. Cesta to bola na úrovni slovenských ciest po zime plná jám a neistôt: padala na dno, mala panické ataky a so stresom zápasila na dennom poriadku. Keď zistila, že ďalej to už sama nedá, išla za lekárom. Ten jej s kamennou tvárou oznámil, že bývalý milostivý manžel si dáva prednosť svojej novej rodinke, pričom syn je pre neho len neoddeliteľný kufor za dverami, ktorý dá, keď musí a inak sa tvári, že ani neexistuje a alimenty posiela, ako keď v košickej Dargovke vyhráte v automate: skôr výnimočne.
Výsledok? Ocitla sa v súkromnej bitke, kde víťazom nebol nik iný než sám sebou fascinovaný expartner, zatiaľ čo ich malý syn bol len pozorovateľom na vedľajšej koľaji. Tá svadba bola pre ňu vždy záhada rovnako ťažko rozlúsknuteľná ako otázka, prečo sa Slovák tak rád sťažuje na všetko pri pive. Ale napriek všetkým ranám z boja odmietla nechať, aby jej bývalý diktoval pravidlá hry. Naučila sa, ako so životom zápasiť, odhodlaná dať svojej ratolesti toľko lásky a starostlivosti, koľko sa na Slovensku do jednej mamy zmestí, a zatiaľ si vytvárala svoju vlastnú budúcnosť aj keď možno trochu sarkastickú, no jej vlastnú.
