Desať rokov manželstva je to veľa alebo málo? Presne toľko som prežil s Elenkou. Naša rodina vyzerala na povrchu dokonale, no potom Elenka otehotnela.
Zoznámili sme sa hneď po vysokej škole. Nebolo treba veľa času, aby sme sa do seba zamilovali, presťahovali sa k sebe a vzali sa. Ja som vždy otvorene hovoril, že deti nechcem. Roky používala Elenka antikoncepciu, lenže jedného dňa zlyhala. Na teste sa objavili dve čiarky.
Nevedela, ako mi o tom povedať. Potajme zašla ku gynekológovi, absolvovala všetky vyšetrenia a ultrazvuk, aby si bola istá, že je dieťa v poriadku. Až potom mi to povedala. Vytočilo ma to do nepríčetnosti. Takto nahnevaného ma ešte nikdy nevidela. Poslal som ju na potrat. Hneď som ju varoval, že ak odmietne, budem žiadať rozvod.
Elenka si správne vybrala a rozhodla sa dieťa si nechať. Na ďalší deň som si zbalil veci a odišiel. Elenka si myslela, že som preč niekam ďaleko, ale v skutočnosti som mal každý jej krok pod drobnohľadom. Dokonca som stál pred dverami na ultrazvuku a počul som, že čaká dvojčatá. Po pôrode, v pôrodnici, som si dohodol stretnutie s lekármi a pozrel som si deti. Priznávam, ešte som sa neodvážil ísť za manželkou.
Raz sa jej jedna sestrička zverila, že ich deti navštevujem. Elenka pocítila úľavu, no nedala na sebe nič znať. Jedného dňa som k nej prišiel a povedal jej:
Elenka, je mi to všetko ľúto. Skúsim ti to vysvetliť. Mal som len tri roky, keď som zostal s mamou sám. Bola tehotná, ale otca to neodradilo. Pôrod prišiel skôr, bolo to veľmi ťažké… mama zomrela. Vyrastal som sám… Moji súrodenci dvojčatá zomreli deň po mame. Odvtedy som si povedal, že nechcem byť otcom za takú cenu.
Elenka sa rozplakala a objala ma. Bolo mi nesmierne ľúto, že kvôli mne musela znova prežívať tie ťažké chvíle. Zmierili sme sa a začali sme žiť znova spolu, už však nie dvaja, ale štyria.
Roky plynuli a my s Elenkou sme sa milovali stále viac. Ku šťastiu nám už nechýbalo nič iné, iba tie naše dve krásne deti.
Dnes viem, že minulosť nesmiem nechať, aby ma ovládala. Niekedy treba nájsť odvahu začať odznova a dovoliť si byť šťastný, aj keď sa bojíme.
