Vieš čo sa stalo u Dedinských? V noci udrel do ich stodoly blesk a v tej stodole mali až štrnásť koní ťažkých slovenských norikov, niektorí z nich už boli vekom starší. Naša Jozefína, bola vtedy v dome a keď počula ten rachot a zacítila dym, vybehla v pyžame von, celá biela od strachu. Začala lomcovať dverami na stodole a s krikom hnala kone von, len aby sa im nič nestalo.
Jozefínina mama, pani Martina Dedinská, potom hovorila: Keby tam Jožka nebola, dnes už by sme kone asi nemali… A nie je to prvý raz, čo už Jožka bežala do ohňa či inej šlamastiky, vždy zachraňovala, keď sa dialo niečo vážne.
A popritom, vieš, že v tú noc bolo aj zemetrasenie? Po celom dedine hrkotali okná i skrine, ale vážne škody alebo zranenia neboli. Dedina Mošovce nič také dávno nezažila, možno ani nikdy. Aj z úradu hlásili, že taký otras sme tu už dávno nemali.
A vráťme sa ešte ku stajni Jožkine rýchle rozhodnutie zachránilo rodinné kone pred istou smrťou. Nakoniec stihli všetky kone vyhnať na dvor, našťastie. Stodola síce zhorela z polovice, ale nebola to úplná katastrofa. Vieš, čo je na tom najlepšie? Kone sú v poriadku, nikomu sa nič nestalo, okrem pár popálených trámov a šoku. Keby si videl, s akou vďakou sa na Jožku dnes jej rodičia dívajú… a podľa mňa im ešte dlho nebude ľúto eur, čo teraz pôjdu na novú strechu.
