Milý denník,
dnes som opäť veľmi premýšľala o tom, aké je dôležité, aby bolo v rodine porozumenie a dôvera. Bez dôvery nemôžeme očakávať pokojný a harmonický spoločný život. Ak sa po návrate domov človek stretáva len s nevraživosťou a podozrievaním, šťastie sa z domu vytráca. Časom takýto život spôsobuje čoraz viac problémov a rozbíja aj tie najsilnejšie vzťahy.
Uvedomujem si, že mnohí ľudia zápasia s tým, ako dôverovať. Často to však nie je len tak korene podozrievavosti bývajú v minulých bolestivých skúsenostiach. Ak ženu niekto v minulosti sklamal, nosí si do nových vzťahov ostražitosť. Najmä voči partnerovi, ktorý ju klamal. Pokiaľ však chce žiť spokojne, musí na tom zapracovať.
Viem, že boj s vlastnými pochybnosťami robíme pre seba, nie preto, aby sme len vyhoveli iným. Ak budeme neustále podozrievať, je veľmi jednoduché si narušiť pekné vzťahy s blízkymi. Pochybnosti otrávia život a vnesú doň nepokoj, ktorý by tam vôbec nemal byť. Nemusíme slepo veriť každému, ale musíme sa naučiť rozprávať a riešiť veci pokojne. Neustály stres a napätie nikomu neprospievajú.
Spomenula som si dnes na príbeh kolegu Tomáša Šveca. Všimol si, že jeho manželka, Vierka, začala čoraz častejšie niekam odchádzať z domu. Najskôr tomu nevenoval pozornosť, ale keď jej výlety do mesta začali byť pravidelné dvakrát do týždňa , začal byť nepokojný a plný obáv. Pred pár týždňami, keď hľadal v skrini svoje topánky, narazil na niečo, čo ho poriadne zaskočilo.
V jednej zo ženskejších škatúľ na topánky totiž našiel peniaze. Veľmi ho to prekvapilo, lebo Vierka sa mu nikdy o žiadnych peniazoch nezmienila. Po pár dňoch peniaze zo škatule zmizli a Vierka sa opäť vytrácala z domu. Tomáš už nedokázal bojovať s vlastnou predstavivosťou a rozhodol sa ju sledovať.
Zistil, že Vierka nevykročila nikde ďaleko len do domu oproti. Vybral sa po nej a keď na schodoch začul cvaknutie zámku na druhom poschodí, vybehol hore a začal klopať na dvere. Neočakával však, že mu otvorí stará pani a nie nejaký tajný nápadník.
Ukázalo sa, že Vierka sa s touto starou pani stretla raz cestou z obchodu, keď jej pomáhala s ťažkými taškami. Odvtedy jej pravidelne pomáhala najmä s nakupovaním. Dvakrát do týždňa za ňou chodila, nakúpila jej základné potraviny a zo svojej výplaty jej dávkovala peniaze, aby táto osamelá starká nemala núdzu o nič potrebné.
Tak som si znova uvedomila, že podozrievavosť iba škodí a že je lepšie dôverovať, rozprávať sa a odpúšťať. Niekedy veci nie sú také, ako sa na prvý pohľad zdajú, a skutočná pravda má omnoho krajšiu podobu, než by nám napadlo.
