Skoro ráno mi volal sused a opýtal sa:
Počul si, čo urobila tvoja sesternica?
Nie, čo sa stalo?
Vraj sa chce rozviesť v 54 rokoch, po 30 rokoch manželstva.
Z tej správy som mal pocit, akoby mi padla sánka. Veď sa tvária ako úplne normálna rodina, jej manžel nepije, je už na dôchodku a o deväť rokov starší než ona. Majú tri dospelé deti, všetky bývajú samostatne, a päť vnúčat. A zrazu sa rozhodla ukončiť to.
Najprv som si myslel, že sa sused pomýlil. Zavolal som sesternici Zuzane Malíkovej a dohodli sme sa, že sa stretneme v parku, aby sme to prerokovali v pokoji. A tam mi povedala:
Už nemám silu, celý život som sa točila ako myš v kolese. Manžel chodil do roboty a aj ja, ale keď sme sa vrátili domov, on si ľahol na gauč, zapol si televíziu alebo išiel na pivo s kamošmi, zatiaľ čo ja som začala svoju druhú šichtu doma. Mnohé ženy vedia, o čom hovorím.
Prídeš z práce a začneš: vyprať prádlo, uvariť večeru, pripraviť niečo na ďalší deň, lebo deti budú po škole hladné. Upratať, umyť riad, povysávať, lebo manžel je unavený a deti majú úlohy a stále dokola. Všetky gazdinky to poznajú.
Dúfala som, že keď deti vyrastú, bude to jednoduchšie. Ale mýlila som sa. Deti sú preč, manžel na dôchodku, ja stále pracujem.
A teraz je milovaný manžel stále doma, alebo na rybách, ale nikdy nepomáha v domácnosti. Vždy čaká, kým prídem a všetko urobím.
Dohromady to dorazilo, keď som ochorela a keď prišiel z rybačky, ani sa nespýtal, či potrebujem pomoc, len otvoril chladničku a spustil, že prečo nie je nič uvarené, že aspoň zemáky som mohla dať variť, veď to nie je nič náročné.
Povedala som mu, že keď to nie je nič ťažké, nech si ich uvarí sám. Dostala som odpoveď:
Načo mám manželku, keď si musím variť sám?
Po tomto som povedala, že už mám toho dosť a budeme sa rozvádzať. Rozdelíme si byt a budeme bývať každý sám. Chcem konečne žiť aspoň trochu pre seba.
Deti s tým nesúhlasili, tvrdili, že ho nechám samého, že nič nevie a určite sa sám nepomôže.
Ale mňa už nezaujíma. Sám si to pripravil keď si neváži, čo má, nech si vyskúša, ako to je bez toho.
Tak to chodí. Možno sa to časom upokojí, ale Zuzana má pevné rozhodnutie.
Ja mám pochybnosti, lebo byť sám na staré kolená nie je jednoduché.
Ak mám povedať svoj názor niekedy je dôležité zastaviť sa a pozrieť na život aj z vlastného pohľadu. Nebyť iba v službe iným, ale začať byť aj svojím vlastným človekom. Život má hodnotu, keď si vážime seba aj to, čo robíme pre druhých.
