Ahoj, počúvaj, chcem ti rozprávať jeden príbeh, čo sa mi príliš nedá zabudnúť.
Šťastné detstvo mal chlapčík Koloman, až do piatich rokov. Jedného dňa rodičia neprišli vyzdvihnúť ho zo záhradkovej škôlky. Všetky ostatné deti už odišli domov a on ostal sedieť za stolíkom a kresliť seba, mamu a tatu. Vychovateľka ho pozerala a neustále mu štipala líca zjavne ho chcela upokojiť. Nakoniec k nemu pristúpila, chytila ho do náručia, pevne ho pritlačila k sebe a povedala:
Či sa stane čokoľvek, neboj sa, Kolienko. Musíš byť silný, rozumieš? Buď statočný, malý.
Chcem k mame zamučal.
Čoskoro príde teta a strýko, povieš im, že pôjdeš s nimi. Tam bude veľa iných detí, len neplač, prosím.
A ešte k tomu prišla so svojím mokrým tvárou a prilegla k nemu. Potom ho vzali za ruku a vodili k autu. Keď sa pýtal, kedy ho prinesú späť k mame, povedali mu, že rodičia sú ďaleko a dnes ho nebudú môcť vyzdvihnúť. Koloman ubytovali v spoločnej miestnosti s ďalšími chlapcami. Ráno, zajtra ani cez deň rodičia neprišli. Chlapček bol veľmi zúfalý, brečal v noci a z toho mu stúpla horúčka.
Až keď sa zotavil, prišla k nemu sestra v bielej bielizni a vážne si s ním pohovorila. Povedala mu, že rodičia sú teraz veľmi ďaleko až na nebi a nemôžu dole. Ale vždy naňho pozerajú, všetci o ňom vedia, takže má byť dobrý a nesmrdeť, aby ich nerozčúlili.
Koloman však neveril. Pozrel sa na nebo a nevidel tam nikoho, len vtáky a mraky. Rozhodol sa, že ich nájde. Najprv prešiel dvor, hľadal po ulici a nakoniec objavil malý otvor za kríkom. Za ním boli ohnuté železné prúty ohrady. Vyliezol len napoly, tak si začal robiť podzemný tunel. Zem bola mäkká, poliačková, a čoskoro sa najširší úsek prútov otvoril a vznikla škriatková diera.
Koloman cez ňu prešiel a dostal sa na slobodu. Behol preč od toho prístrešku, ako ho ostatní chlapci nazývali. Nevedel, kde je mesto, a čoskoro sa stratil. Všetky domy vyzerali rovnako. Zrazu na prechode uvidel ženu, ktorá mu pripomínala mamu šaty s bodkami, starostlivo spletený halúžik svetlých vlasov.
Mami! vykríknul.
Žena sa neodvrátila. Keď ho však chlapček zachytil, žena sa zohnula, posadila si na kolená a pozrela ho pozorne.
Nie, to nie je moja mama, povedala.
Ďalej príbeh ide o Ľubičku a Vlastovi dvoch ľuďoch, čo sa zamilovali vo dvadsiatich rokoch a zostali spolu do konca. Zoznámili sa náhodou na letnom tančiacom ihrisku. Vlast sa k nej priblížil, trošku sa hanbil a pozval ju na pomalý taniec. Rozprávali sa, neodchádzali od seba a o tri mesiace sa zosobášili. Žili šťastne, kým po troch rokoch Ľubička nezistila, že nemôže mať deti. Vlast to nevedel akceptovať, tak sa spolu podrobili mnohým vyšetreniam a pobytom v sanatóriu. Nakoniec prijali, že dieťa nebudú mať. Vlast jedného dňa povedal Ľubičke, že môžu adoptovať dieťa z domova pre deti.
Ľubička však milovala Vlasta natoľko, že mu navrhla rozvod, lebo im bolo už blízko tridsiatich a obaja boli ešte mladí. Vlast chcel nájsť inú ženu, ktorá by ho mohla urobiť šťastným, a ona zostala sama. Vlast však odmietol odstúpiť a povedal, že ju nikdy neopustí. Ľubička vymyslela plán priznala sa, že už ho neľúbi a má iného muža. Vlast tomu neveril. Nasledujúcu noc sa nevrátila domov, ráno prišla s vôňou vína a mužskej vône kolonky. Keď Vlast pýtal, čo sa deje, len tvrdila, že má milenca. Vlast nakoniec súhlasil s rozvodom.
Keď Koloman zakričal na Ľubičku, ona už dva mesiace po rozvode. Cítila sa zle, veľmi chýbal jej manžel a premýšľala, čo s ním je. Náhle ju oslovi chlapček, ktorý ju nazval mami. Srdce jej zoskočilo.
Čo sa stalo, malý? Stratil si sa? spýtala sa ho s láskavým hlasom.
Hľadám mamu a tátu. Povedali mi, že sú na nebe, ale ja tomu neverím vyplašil sa Koloman.
Poď, bývam tu blízko. Nakŕmim ťa voňavými koláčikmi, chceš? vzala ho za ruku a odbehli sme.
Doma Koloman pozeral koláčiky, ktoré si kúpila na ceste a napila ich čajom s čiernymi ríbezľami. Jedol ich do tvárí a rozprával Ľubičke, čo sa mu stalo. Videlo sa, že dávno nejedol sladkosti, lebo mu ich brali starší chlapci a často ho šikovali a niekedy dokonca zraňovali.
Ľubička sa cítila zúfalý a spýtala sa:
Chcel by si, Kolienko, zostať so mnou? Keď vyrastieš, všetko pochopíš a raz sa stretneš so svojimi rodičmi. Len to ešte nie je blízko.
Koloman súhlasil. Ľubička zavolala domov pre deti a povedala o náleze. Doviezla chlapčeka, rozprávala sa s vychovávateľmi, aby lepšie dohliadali na deti. Každý deň ho navštevovala, ale nemohla ho adoptovať mala prácu, byt a nebola ženatá. Nikto totiž neadoptuje dieťa jedinečnej ženke. Prvýkrát ľutovala, že požiadala o rozvod, ale nevedela, ako znova získať manžela.
Rozhodla sa dohodnúť sa s kolegom z práce, Štefanom, na falošnom manželstve. On sa nedávno rozviedol, bol známym dobrým odborníkom a dostal by si od zamestnávateľa potrebný doklad. Štefan najprv váhal, ale nakoniec súhlasil s podmienkou, že sa bude platiť. Ľubička ho očarila už dlhšie a teraz bola sama, tak sa dohodli na večeri pri sviečkach.
Keď večer išla k Kolomanovi, všimla si pri ňom modrinu pod očím staršího chlapca tam potrestali, aby nešepkal. Vychovávatelia, namiesto aby pomohli, rozprávali Ľubičke o rozhovore s ňou. Chlapec bude mať ťažkosti, pochopila.
Nasledujúci deň Ľubička prijala Štefana. V sobotu pripravila večeru, obliekla sa do červenej šaty Štefan si to prial zapálila sviečky a čakala na hostí. Bolo jej v srdci horko a nevoľno, ale musela Kolomana zachrániť, sľúbila mu to.
Zazvonil zvonec, Ľubička šla k dverám a veľkým prekvapením bolo, že na prahu stál jej bývalý manžel.
Chcem s tebou hovoriť, Niny. Sledujem ťa celé roky a nevidel som, aby niekto iný vstúpil do tvojho domu alebo aby si odchádzala.
Zrazu sa otvorie výťah a vybehne Štefan s kyticou kvetov a šampanským v ruke.
Niny, a ja som tu povedal.
Vlast sa zakroutil, zmáčal päste, ale potichu sa otočil a rýchlo zostúpil po schodoch.
Vlast, počkaj, nie je to tak, ako si myslíš, poviem ti všetko kričala Ľubička, bežiac za ním.
Vlast skočil do električky a odcestoval. Ľubička zostala v slzách a poďakovala Štefanovi, že ho vyhodila. Srdce jej praskalo čo teraz bude s Kolomanom?
Dve roky neskôr Koloman hrdinsky stál na slávnostnej prehliadke v škole. Mal na sebe upravovaný oblek a bielu košeľu, v ruke držal obrovskú kyticu pre učiteľku. Priviedli ho rodičia Ľubička a Vlast a jeho mladšia sestrička Maruška, ktorá sa točila v otcových náručkách. Ľubička mala na sebe to isté bodkované šaty, čo Koloman nosil ako malý. V ich rodine bol aj ďalší adoptovaný chlapec.
Ukázalo sa, že Štefan nebol taký zlý človek. Porozprával sa s Vlastom a všetko mu vysvetlil. Nasledujúci deň Vlast preskočil do Ľubičkinho bytu, vzal ju do matriky a hneď sa sobášili, aby mohli vziať Kolomana.
Stále navštevujú dom pre deti, nosia im darčeky a sladkosti. Marušku si hneď vzali, keď sa objavila.
Mami, tati, sľubujem, že budem dobre študovať povedal Koloman tiše a pozeral na oblohu. Nezúfajte, že mám nových rodičov. Milujem ich, ale len dočasne, kým sa opäť stretnem s vami. Už vie, že ich auto havarovalo a ležia na hrobčeku. Po nedelných bohoslužbách v kostole pri svätyni si uvedomuje, čo je nebeské.
Ľubička najprv odmietla Vlastov návrh, ale život ju nakoniec prinútil znova sa s ním oženovať. Všetci v príbehu skončili šťastne.
Maj sa krásne a čoskoro sa ozvi!
