V jamke v snehu pri ceste našli opustené novonarodené šteniatka. Mali pred sebou už len posledné hodiny života

Dnes ráno som zažil niečo, čo mi nedá dlho pokojne spávať. Kúsok za diaľnicou pri Trnave, kde mám svoju menšiu autodielňu, som v prehĺbenine v snehu našiel päť narodených šteniatok. Držali sa blízko seba, celé premrznuté v tej strašnej zime, akoby aspoň takto bojovali o pár minút tepla navyše. Aj keď už je marec, a slnko slabo vykúka za mrakmi, teplomer stále ukazuje mínus sedem a mimo mesta, na voľnom priestranstve, je to aj mínus desať a menej. Akoby zima nechcela pustiť ani kúsok svojho kráľovstva. Keď som ich našiel, premýšľal som, koľko ešte vydržia

Diera v snehu mala možno dvadsať centimetrov. Pod ich telíčkami bol sneh už roztopený, také dlho museli ležať pohromade a prehrievať sa navzájom. Našťastie, osud to zariadil tak, že som ich objavil ja. Nemohol som okolo nich len tak prejsť. Zobral som ich dnu, do tepla dielne, kde začali aspoň trochu opäť dýchať životom. Hoci som nevedel, čo presne s nimi robiť, bolo jasné, že ich nemôžem nechať v mraze. Aj keď som mal plno práce, na tento deň určite tak ľahko nezabudnem.

Tých päť malých klbiek je vlastne päť nových životov. Traja sú chlapci, dve sú dievčatá, alebo možno štyria chlapci a jedna dievčinanie je to ešte jasné. Volal som viacerým dobrovoľníkom, ktorí pomáhajú zvieratám v núdzi, ale nikto nemali miesto. Do útulku ich nemôžem vziať, sú príliš malímožno dva, maximálne tri týždne na svete. Očkovanie je pre nich ešte skoro, v takom veku sa nerobí. Bohužiaľ, vieme, že do útulku takých krehkých drobcov by bola istá smrťpravdepodobne by ochoreli a nemuseli by to zvládnuť. Ani osvedčené dočasné opatery s veterinárnou starostlivosťou ich nemôžu prijaťešte donedávna tam mali šteniatka so silnou virózou.

Strávili tak noc u nás v dielni. Pozrel som si aj záznamy z kamery a neveril vlastným očiam. V noci sem prišla nejaká žena (ťažko ju tak vôbec nazvať), ktorá ich jednoducho vyhodila do snehu a odišla. Odsúdeniahodné. Čo asi cítili tie malé bezbranné stvorenia, keď ich niekto bezcitne vytrhol z bezpečia matkinho tela a nechal ich napospas mrazivému vetru? Boh nech posúdi takých ľudí.

Spravím všetko, čo bude v mojich silách, aby tieto šteniatka čakal dobrý život s milujúcimi pánmi. Nemôžeme im zaručiť celý svet, ale môžeme im dať šancu na nový začiatok, teplo nielen fyzické, ale aj ľudské.

Dnes som sa naučil, že aj v uponáhľaných dňoch by sme sa mali pristaviť pri utrpení iného tvora. Pomoc možno malá, ale ak môže niekomu zachrániť život, má nekonečnú cenu. Nech nás každý takýto deň urobí lepšími ľuďmi.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

4 × 5 =

V jamke v snehu pri ceste našli opustené novonarodené šteniatka. Mali pred sebou už len posledné hodiny života
Celý život som tvrdila, že otca nepotrebujem. Takto to bolo pre mňa ľahšie. Keď som mala desať rokov, odišiel.