Synu môj, ja nechcem, aby ste sa kvôli mne pohádali alebo nebodaj rozviedli! Odvez ma radšej do domova dôchodcov!
Vieš, asi tak pred polrokom som si k sebe vzal mamu. Už je celkom staručká, má 83 rokov. Odkedy nám tatino zomrel, zostala v tej našej malej dedinke úplne sama a bolo vidieť, že je jej tam ťažko. Moje deti už sú dávno dospelé, žijú si svoje životy, každý vo svojom meste. Tak sme s Vierkou, mojou manželkou, zostali v našom dvojizbovom byte sami dvaja. Povedal som si, že veď prečo nie, aspoň nebude mama sama.
Najprv Vierka nič nehovorila, lenže už po týždni mi bolo jasné, že jej mama začína liezť na nervy. Začala mi tak raz medzi rečou hovoriť:
Počúvaj, nedá sa zariadiť, aby jedla až po nás? Najprv my, potom ona.
Prečo?
Lebo ja úplne strácam chuť do jedla, keď ju vidím, ako tam šomre bez zubov. Ja to neviem.
Ale veď to je normálne, každého to čaká, nebuď taká.
To je iné, Roman.
A čím ďalej, tým viac jej vadilo, že mama má problémy s trávením a v noci hlasno chrápe. Dokonca jej zakázala chodiť do kuchyne, že keď tam nie je nikto iný, a neskôr chcela, aby nevychádzala z izby, len nech je zavretá a hotovo. A jedného dňa mi úplne vážne povedala:
Roman, ja som si myslela, že tu s nami zostane len na chvíľu. Ja už to ďalej nedám.
A čo navrhuješ?
Pošli ju späť do dediny.
Veď tam to sama nezvládne!
No a čo? Bežný život! Kto dnes nosí rodičov na rukách? Prečo by som mala žiť vo vlastnom byte ako vo štvrtom kúte, počúvať tie zvuky a zápach?
Vôbec som nevedel, čo s tým. Úplne ma to zožieralo. No a včera prídem z práce, a mama už oblečená s kufrom v predsieni sedí.
Mami, prosím ťa, čo robíš?
Synku, vezmi ma do domova dôchodcov. Ja už nechcem, aby ste sa kvôli mne hádali.
Ale prečo? Na čo by si to robila?
Lebo viem, že vám tu len prekážam. Nechcem vám rozbiť rodinu, to by som si nikdy neodpustila.
Stále ma presviedča. Ale ja fakt netuším, čo robiť. Ani si neviem predstaviť, že by bola v nejakom domove dôchodcov úplne sama. Vieš, niekedy rozmýšľam, či by nebolo najlepšie zabaliť všetko a vrátiť sa s ňou na dedinu Ach, Peťo, úplne neviem, čo mám teraz urobiť.
