Ľubomíra stále nedokázala uveriť, čo sa práve deje. Konečne nám konečne pribudla vlastná chata! O to celé desať rokov snívalo no život nám neustále hádzal prekážky: hypotéka, deti a ich školské povinnosti, ďalší krízový výkyv A keď sme prezerali naše bankové výpisy, rozhodli sme sa: je čas konať teraz alebo nikdy.
Môj manžel, Aleš, pracuje v poisťovni, čo nie je nič zvláštne, a ja som masérka pre deti. Zarábam slušne, ale doposiaľ sme boli ďaleko od nákupu vidieckej chaty. Osud však zasiahla tak, že takmer súčasne odišli z života moja stará mama a Alešova stará mama. Každá z nich po sebe zanechala byt v menších mestách jedna v Banskej Bystrici, druhá v Nitre.
Po dlhých rozhovoroch sme sa rozhodli oba byty predať, pripočítať peniaze a splniť si sen kúpiť pozemok.
Nabídka prišla rýchlo. V zime málokto chce zhadzovať nehnuteľnosti, väčšina čaká na sezónu na chaty. Aleš však nebol ochotný čakať.
Neskôr to možno zmeníme, nájdeme si milión dôvodov a zostaneme bez chaty, zamrčal.
Ľubomíra súhlasila celkom v jednote. Všetko sa skladalo ako má.
Pozemok bol práve ideálny. Elektrina, plyn, vodovod všetko už bolo rozvedené. Zostalo len postaviť malý domček, aspoň na letné bývanie.
Rozhodli sme, že s príchodom teplejších dní si Aleš vezme dovolenku a spolu so svojím kamarátom Nikolom sa pustia do výstavby.
Pracovali sme v synchronizácii, bez zbytočných prestávok a víkendov. O mesiac neskôr sme už oslavovali nasťáhnutie nového bývania.
Spánok bol zatiaľ skromný na podlahe sme rozložili nafukovacie matrace a priniesli sme z Mestského centra teplé prikrývky. Hlavné však bolo, že v chatke boli sporák a vodovod. Zvyšok sa dopracuje neskôr.
No teda, Aleš, srdečne ťa gratulujem! pozdvihol pohár Nikol.
Muži pustili obsah pohárov, popadali kus šašlíka, štedro ho obložili cibuľou a kečupom a zahrýzli.
Kto by si myslel, že všetko pôjde tak rýchlo! nadšene vyhlásila Mária. Ešte na Nový rok som si ani nepredstavovala svoju chatu, a tu je, prosím! ukázala na domček.
Aj keď sa blížili súmraky, skupina neponáhľala odchádzať a pokračovala v improvizovanom pikniku na čerstvom vzduchu.
Haló, synku, ako sa máte? zmäkčeným hlasom spýtala sa svokra Anna.
A ak sa zdala taká milá po telefóne, určite niečo plánovala.
Mami, všetko je úžasné! radostne odpovedal Aleš.
Viem. Vnuci povedali, že ste kúpili chatu?
Áno! Nie len chatu, ale vidiecku rezidenciu! hrdinsky vyhlásil Aleš.
No, to si samozrejme povedia, zasmejane odpovedala svokra, no hlas jej náhle zmäkol. Dobre, ste dobrí
Mami, ako sa máš? opýtal sa Aleš.
Ach, v mojom veku už nie je veľa Lekári radia ticho, pokoj a žiadny stres, aby sa telo mohlo zotaviť No kde nájsť také miesto? Sanatória sú drahé, nemôžem si to dovoliť, zamyslená pokračovala.
Mami, príď k nám! nadšene ponúkol syn.
No tak, chlapče! Ako keby ste bez mňa nemali čo robiť! A Ľubomíra by to neprijala začala odmietať Anna.
Mami, prestaň. Príď, a to je koniec!
Dobre, Aleško, prídem, keď tak trváš. Napíšem ti náš obľúbený Napoleón, čo ti mamka vždy pečie.
Keď som Alešovi povedal, že moja mama sa čoskoro prijaví, nevyzeralo to na najväčšiu radosť.
Takže máme chatu a lekári práve teraz radia, aby si na nej odpočinula? sarkasticky sa spýtala Ľubomíra.
No áno, jednoducho odpovedal Aleš.
Nie je to zvláštne, však?
Nie, má vysoký krvný tlak.
Aleš, nepochopil si. Nejde o zdravie, ale o to, aby si novú chatu pozerala s očami!
Prestaň. Kto vie, pozri sa, odpočinú si týždeň a vrátiš sa domov.
Zabudol si, čo sa stalo pri poslednej návšteve?
Aleš naozaj zabudol, ale ja som si to pamätala presne. Anna vtedy robila všetko, aby rozbil náš manželský zväzok: šírila klebety, snažila sa nás pohodiť, naznačovala, že starší syn nie je ich krv. Nepostrádala ani pri drobných šikane: raz presolila polievku, inokedy nasypala do cukrového prášku sódu. Ja som už tú noc odoslala svokru na prvý let.
Nemyslela som si, že Anna opäť zorganizuje akúkoľvek zábavu, ale nechtela som Aleša podnecať proti nej. Možno tentoraz bude šťastnejšia?
Och, aké je to tu krásne, chlapi! Ako z raja! Vzduch, stromy, ten roztomilý domček chválila svokra nový pozemok. Asi to bola Ľubomíra! Je u nás taká múdra! Drž sa jej, Aleš, takú manželku nie je ľahké nájsť!
Čo je to za novinky, Anna? Prečo taká zmena? prekvapila som sa.
Vždy si bola moja obľúbená. Syn, samozrejme, je blázon, ale nevesta je zlatá. Mali sme ťažkosti, ale prekonali sme ich. Kto spomenie staré, ten…
Takže som blázon? zasmial sa Aleš.
Áno, ale milý, usmiala sa Anna. Mimochodom, čo dnes máme na večeru?
Každý deň šašlík! s usmevom odpovedala Mária. Dúfam, že vám to nevadí? Proste radi varíme vonku.
S radosťou sa najem. Minule som skúšala šašlík v Gagarine. Aleš ešte chodil do školy. Predstavujete si, ako dlho to už bolo?
No, Aleš, postrihni gril. Ja idem po mäso do chladničky.
Môžem ísť s tebou? Chcem ešte raz pozrieť dom.
Samozrejme! prikývla Ľubomíra svokre.
Tentokrát Anna vyzerala skutočne inak bola veselá, štipľavá a najmä veľmi milá k mne. Uvedomila som si, že čas mení ľudí. Možno staré konflikty ju prinútili prehodnotiť svoje postoje. Nemala dôvod rušiť náš vzťah s Alešom sme spolu roky, máme dospelé deti a teraz aj chatu. A ja som dobrá nevesta: šetrná, verná, pracovitá a dobrá kuchárka.
Keď sme s Annou nosili taniere, telefón zazvonil a zostal ležať tvárou hore. Môj pohľad sa zachytil na správe a nedokázal som od neho odvrátiť oči.
Kedy sa vrátiš do mesta? Povedal si jej o nás? Čakám správy. Bozkám ťa.
Telefon spadol na trávu. Myšlienky sa miešali, jedna horšia než druhá.
Ako to povedať deťom? Ako rozdeliť byt? Kto je tá žena? A hlavne ako mohol Aleš takto konáť?
A tu je nádobí! Aleš položil taniere na stôl.
Musím sa na chvíľu vytratiť, povedala Mária, potrebovala si opláchnuť tvár studenou vodou a dýchnuť.
Vletela do domu a vytiekla k umyvadlu.
Čo sa stalo? rýchlo sa ozvala Anna, práve keď spadla fľaša s kečupom.
Mária horlivo umývala tvár, miešajúc slzy s vodu. Po chvíli stála a otriela si tvár uterákom.
Aleša niekto má.
Dieťa moje, poď sem. Anna objala nevestu.
Márii sa zdalo, že svokra vôbec neprekvapila.
Prečo si mlčala?
Vedela som, ale dúfala som, že sa zmení. Viete, spoznali ste sa na univerzite, máte deti, chatu. Hovorím blázon.
Mária opäť vyplakala. Ak mu povedal matke, muselo to byť vážne a náš manželstvo už nebolo zachrániť.
Počúvaj ma. Upokoj sa, utrie si slzy. Neprajeme si scénu, však?
Mária prikývla a otriela si tvár.
Rozhodneme sa neskôr. Takto ho tejto žene neodovzdáme.
Tieto slová mi trochu uľahčili dýchanie.
Nasledujúci deň Aleš sa chystal do mesta. Na teplejšie veci, povedal, keď počul predpoveď o možnom ochladení.
Ja však poznala pravú príčinu a ako sme sa dohodli, nevystupovala som.
Keď auto odbehlo za zjazdom, Anna si sadla so mnou na veranda a prezentovala svoj plán.
Musíš nájsť muža.
Čo?!
Nie nutne vážne. Stačí, aby ťa Aleš zožal. Niekedy sa city ochladia, manželka sa stane bežnou a muž sa pozerá po iných. Ak uvidí, že si tiež zaujímavá, možno sa zmení. Znovu ťa uvidí ako ženu.
Napriek absurdnosti nápadu, v Aninoných slovách bola logika.
A kto je v ponuke?
Možno Krištof? Je slobodný. Pomáhal vám pri stavbe.
Zavolaj ho. Šašlík, nápoje, krátka šaty. Nech Aleš, keď sa vráti, vidí, že miesto je obsadené! šibalsky sa usmiala svokra.
Prekvapivo, Nikol súhlasil, hoci sme sa predtým skoro nevideli. Keď prišiel, hneď sa spýtal:
Kde je Aleš?
Dnes večer bude. Ja neviem piecť mäso, potrebujú sa mužské ruky, skromne sa usmiala Mária.
Anna sledovala scénu z okna.
Pridať víno? Krištof natiahol ruku po fľaši.
Rád, ale daj viac predážok, inak rýchlo opijem, pokračovala Mária v flirte.
Krásna si, Maškô, Krištof podal Márii taniere s ovocím. Škoda, že nemám takú ženu. Ale Alešovi nehovor, že som taký.
Mária zčervenala. Neočakávala taký obrat. A čo ak začne obtěžovať? Aleš čoskoro príde. Čo sa jej teraz po ňom?
Mária si vychutnávala ďalší dúšok, keď zaznel zvuk prichádzajúceho auta.
Aleš zúril a prudko zabrzdil, sotva neprevrátil svoj plot.
Čo tu robíte, keď som preč? zakričal, vybehúc z auta.
Aleš, prečo si tak skoro prišiel? prekvapila ma Mária.
Mama volala a povedala, že po mojom odchode prišiel niekto ako obdivovateľ! A kto? Môj najlepší kamarát Nikol! vykríkala Anna.
A čo ťa to trápi? Zvládni svoju pasíciu. Čoskoro budem slobodná žena.
Akú pasíciu?
Tú, ku ktorej si dnes letel do mesta! Videla som tvoju správu.
Ja som tiež videl tú správu, myslel som, že niekto omylom poslal číslo. Nemám nikoho, Aleš sa snažil upokojiť, ale situácia bola pre všetkých nejasná.
Prvá sa vzpamatovala Mária a pozrela z okna domu. Anna rýchlo zatiahla závesy.
Mami! Vyjdite okamžite!
Ach, len som sa žartovala! svokra sa rozosmiala, utrírajuúc slzy vreckom. Videli by ste naše tváre!
Podľa vás rozbiť rodinu je vtip? rozhorčila sa Mária.
Dobre, idem, potom sa dohodneme, ponáhľal sa Krištof, ale už ho nikto nepočúval.
To ste všetciA tak sme sa rozlúčili, pričom sme si sľúbili, že na novej chate budeme žiť v pokoji a vzájomnom porozumení.
