Janka, zlatko, počula som, že to s financiami nie je u teba ideálne?
Janka krájala údeného pstruha a balila ho do palaciniek. Jej mama piekla palacinky na starej liatinovej panvici a obracala ich obratným pohybom zápästia.
Ona sa zasa vždy starala o plnky. Nakrájala pstruha, ktorého ráno kúpila u starej Márie na trhu. Nastrúhala syr, nasekala petržlen, smotanu servírovala do porcelánovej mištičky, ktorú dostala ešte po babke.
Rodina sa zišla u jej mamy v poslednú novembrovú nedeľu. Taký malý rituál každý rok presne to isté. Najprv palacinky u mamy, potom veľkolepé plánovanie Silvestra.
Pri veľkom stole sedeli všetci. Sestra Žofka s manželom Tiborom, strýko Vlado s tetou Ruženou, bratranci Šaňo a Peťo. Jedli palacinky, zapíjali ich horúcim čajom, debatili, smiali sa a odfukovali ako po maratóne.
Janka, podaj pstruha, požiadala Žofka a natiahla sa cez dve halfky domácej žemľovky.
Tu máš, ber si.
Sestra si naložila na palacinku poriadnu kopu.
Dobrota ten pstruh. Tučný, čerstvý ako z jazera.
Na trhu som brala. Drahé to bolo ako sviňa, ale k palacinkám to proste patrí.
Strýko Vlado si dolial ďalší čaj.
Tak, rodinka, ideme na to. Silvester pred dverami! Kde to odpálime?
Všetci na seba pozreli. Žofka sa ozvala ako prvá.
No kde? U Janky, jasné. Ako vždy. Ona má najväčší byt, všetci sa zmestíme.
Janka zdvihla pohľad od taniera a pozrela priamo na sestru.
A čo, máme aj iné alternatívy?
Aké alternatívy? V byte u našich sa natlačíme ako sardinky. A navyše tradícia!
Tradícia, zopakovala Janka cynicky.
Teta Ružena odložila palacinku, poutierala si ústa obrúskom.
A ty, Janka, sprav aj tú svoju tortu. Sacherku, čo vždy robíš. Tá ti vyjde najlepšie. Minulý rok bola topka. S Vladom sme ešte týždeň slintali.
A zober viac kaviáru, zamrmľal strýko Vlado rozjímajúc nad čajom. Minulý rok ho bolo, že by aj myši plakali. Tento rok zober aspoň dve balenia. Alebo radšej tri.
Janka sa pozrela na tých spokojne mľaskajúcich príbuzných. Na ich úsmevy, masné fľaky na brade. A potom pozrela na svojho muža.
Sedel ticho, no ramená mal zatnuté. Počúvalale klasicky držal bobríka mlčania.
Syn Adamko poslušne v slúchadlách kýval hlavou do rytmu. V šestnástich je dospelácka debata tragickejšia ako domáce úlohy.
No tak, Janka? nedala sa Žofka. Súhlasíš?
Dobre, odvetila žena ticho.
No vo vnútri niečo cvaklo. Doma muž na ňu vyletel hneď za dverami:
Zase budeš živiť celú tlupu? Dokedy? Ja a Adamko ti už tri roky hovoríme, nech zvolníš.
Neviem, Janka zhodila kabát na vešiak.
Čo neviem?! Veď si prikývla! Ako vždy. Prikývneš a fičíme ďalej.
Povedala som dobre. To ale neznamená, že všetko aj zaplatím.
Zostal stáť v predsieni a neveriacky na ňu civiel.
Čo máš v pláne?
Uvidíš. Sama ešte neviem. Ale niečo vymyslím.
Našla si na kuchynskej linke notebook, zapla Excel. Prázdny hárok už svietil, len ho zamaľovať.
Začala spomínať na minulý Silvester. Mäso moriak aj hovädzie. Ryba pstruh. Kaviár. Morské potvory z Lidla. Ovocie mandarínky, hrozno, ananás. Sladkosti, cukríky od babky Zošky, koláče, zmrzlina. Torta Sacherka. Nahadzovala sumy do stĺpčeka, sčítavala, prepočítavala. K tomu ešte pitie, chlieb, omáčky, káva, čaj, obrúsky, taniere…
A potom predminulý rok to isté. Šípila, že číslo rastie ako kvasnice.
Muž mrkol ponad jej plece.
Koľko ti to vyšlo?
Pozri sám.
Pri pohľade na výslednú sumu len pískol.
Ty brďo! To je skoro tvoja mesačná výplata.
Viac. Je to polovica výplaty navyše. A nepočítam výzdobu, sviečky, obrúsky, poháreK tomu treba prirátať ešte tri stovky eur.
A fakt toľko vyhadzuješ každý rok?
Každý rok. Oni prídu, najedia sa, napijú a ani len ďakujem poriadne nepovedia. Považujú to za samozrejmosť.
A čo budeš robiť?
Porozprávam sa s nimi.
Na ďalší týždeň Janka zavolala sestre.
Žofi, musíme sa porozprávať.
Čo je? Dej sa stalo? Znieš nejak napäto.
O Silvestri. Príď, porozprávame sa.
Sestra dorazila v sobotu ráno. Tvrdo napnutá tvár aj nervózne popíjanie čaju hovorili za všetko.
Tak hovor, čo horí?
Janka doložila vytlačenú tabuľku. Položila na stôl.
Spočítala som, koľko ma každý rok vyjde ten náš Silvester. Tu máš.
Žofka očami preskákala cifry. Tvár sa jej zmenila.
Ale však kaviár a moriaka sme ti nekázali kupovať.
Ale kázali! Vlado minulý rok frfľal, že kura je fádne a treba moriaka alebo hus. Tak bol moriak. A kaviár tiež nebol z neba.
Sestra si odpila čaj, položila hrnček. Pozrela na Janku s novým pohľadom.
A čo chceš?
Sama to už neutiahnem. Dohodnime sa. Buď všetko delíme podľa počtu, alebo si každá rodina financuje, čo si donesie. Variť mi nerobí problém. Kľudne aj u mňa ale jedna na všetko už nie.
Žofka sa rozkašľala. Janka jej podala servítku.
Čo? To myslíš vážne? Máš finančné problémy?
Nemám. Len už nezvládam dotovať sviatok pre desať ľudí tri roky vkuse!
Ale sme rodina! Aké kalkulácie? Veď nekrmíš cudzích!
Práveže kalkulácie! Pracujem ako účtovníčka a čísla už nemôžem nevidieť.
Máte doma problém? Karol prišiel o robotu? Alebo ste zadĺžení?
Všetko v pohode. Len chcem férovosť!
Sestra vstanula, prešla sa po kuchyni.
Vieš čo, Janka? Je to také… malicherné. Vypytovať drobné medzi rodinou. Sme predsa jedna krv!
Je to suma, nie drobné! Desiatky stoviek eur, chceš rozpis po položkách?
Netreba. Chápem. Myslíš si, že vás vyjedáme!
To nie! Len chcem spravodlivé delenie. Inak tento rok varím len pre nás.
Žofka schmatla kabelku.
Vieš čo? Strašne si sa zmenila. Bývala si milšia.
Bola som hlúpejšia. Teraz som už len unavená.
Potom si Janka pozvala strýka Vlada s tetou Ruženou na čaj. Predložila tabuľku, všetko vysvetlila. Strýko Vlado reval, že to je rozpad rodinných tradícií, že mladí sú dnes egoistickí, že kedysi bolo inak.
Janka, čo to robíš?! Mám malý dôchodok! Odkiaľ na tie dobroty?
Ani ja nemám plat prezidenta! Ale viete prečo? Lebo plánujem!
Ty nás urážaš.
A prečo sa uražate? Len hovorím nahlas to, čo som mala už pred troma rokmi!
Teta Ružena bola posledná. Janka jej volala ďalší deň.
Janka, zlatko, počula som, že máš finančné problémy?
Žiadne, teta. Len už nechcem ťahať všetko za celú rodinu!
Ale sme rodina, dieťa. Peniaze sa predsa v rodine nerátajú.
Ale rátajú! Najviac v rodine treba byť úprimný.
Si nahnevaná na niečo?
Nie! Len som zistila, že tri roky platím spoločný Silvester ja a spoločný je len podľa rozpisu. V skutočnosti sama a dosť bolo.
Môžeme pomôcť? Chceš niečo doniesť? Koláče, šaláty?
Práve to! Každý nech niečo prinesie, a všetko bude, ako má byť.
Týždeň bolo ticho. Janka už plánovala Silvester len s mužom a synom. Spravila si mini rozpočet, kúpila, čo treba. Manžel Karol ju podporoval že to mala spraviť už dávno.
Adamko bol hrdý.
Mami, si frajerka! Konečne si im ukázala!
Ale presne týždeň pred Silvestrom, dvadsiateho štvrtého decembra večer, volala Žofka. V hlase mala stopy napätia, ale nenakričala.
Janka, si doma?
Doma.
Môžem prísť?
Príď.
O pol hodiny sedela pri stole, Janka pred ňu položila koláčiky a čaj.
Tak fajn. Debatovali sme. Súhlasíme.
So?
S delením výdavkov. Strýko Vlado zabezpečí nápoje. Ja mäso a rybu. Teta Ružena sladké a ovocie. Ty s mamou spravíte hlavné jedlo a prílohy. Stačí?
Stačí. Vďaka, Žofka.
Tridsiateho prvého decembra rodina prišla už od rána. Strýko Vlado priniesol hrubé tašky s nápojmi. Položil na stôl, spotený ako trubač.
Na! Dúfam, bude dosť.
Bude, strýko. Díky.
Sestra Žofka donesla nakrájanú šunku, klobásu, údené, plus nakladaného pstruha. Krevety pre vyparáděných.
Kupovala som len to naj.
Paráda, Žofka!
Teta Ružena dovliekla tortu v krabici, ovocie aj tašku sladkostí.
Torta je z miestnej cukrárne. Vraj výborná. Ovocie som vychytala na trhu.
Janka vytiahla svoje pečené kura, zlatisté zemiaky s hubami, zeleninové ragú. Spolu prestreli.
Atmosféra bola hustejšia ako v špajzi pred sviatkami. Žofka škrípala zubami, strýko Vlado frflal na túto novú éru. Teta Ružena len vzdychala a narovnávala obrus.
Ale postupne, ako sa všetci pustili do jedenia, napätie mizlo ako maslo na horúcej panvici. Pribúdali vtipy, pikošky aj rodinné historky.
Pred polnocou už bola nálada skoro ako pred rokmi. Smiech, anekdoty, vtipné príhody, všetko ako vždy.
Janka sedela a pozerala na svoju rodinu. Manžel sa smial so strýkom na tému: kto chytí väčšieho kapra. Syn Adamko raz nemal slúchadlá na ušiach. Dokonca aj Žofka už nekúšala, ale rozprávala príhodu z práce.
Po polnoci za Jankou prišiel strýko Vlado do kuchyne. Umývala riad, postavil sa k nej, zobral utierku a začal sušiť tanier.
Vieš čo, Janka, mala si pravdu! Úplnú!
V čom, strýko?
Že tieto výdavky sa mali deliť už dávno. Nikdy som nad tým nepremýšľal. Ale keď som musel kupovaťuž viem svoje.
Janka cítila úľavu. Nie tú povestnú sviatočnú únavu, keď chcete zaliezť pod perinu na tri dni. Skôr ozajstnú úľavu, dokonca radosť.
Neklapla ústa. Povedala, čo si myslí. Hodila to na stôl a rodina neutiekla, neurazila sa, ale prijala nové pravidlá hry.
Karol ju v kuchyni objal, keď sa všetci rozliezli po izbách.
Som na teba hrdý, Janka. Veľmi hrdý.
Prečo?
Lebo si konečne povedala nie. Najťažšie je odmietnuť príbuzným. Ty si to zvládla. A ponúkla si férové riešenie.
Bála som sa, že sa všetci urazia, že nebude rodinné sviatky, že to celé pohorí
Ale sviatok bol! A všetko je ako predtým len poctivejšie. Každý prispel.
Janka prikývla. Tak, práve tak. Teraz to bol naozaj spoločný sviatok, nie jej vlastný kuchynský maratón.
Tradícia nezmizla len sa zmenila. Bola spravodlivejšia, úprimnejšia. A to bolo moje víťazstvo za uplynulý rok!
Nič netajiť, netrpieť hovoriť otvorene o tom, čo vás štve. A hľadať riešenie, ktoré je férové pre každého. To som chcela dosiahnuť a prajem to aj vám
Napíšte mi do komentov, čo si o tom myslíte. Dajte lajk a sledujte stránku, aby vám neušli ďalšie rodinné dobrodružstvá!
