Zaľúbili sme sa do seba ešte ako študenti. Nemali sme peniaze ani na svadobnú kyticu, tak mi môj budúci manžel nazbieral poľné kvety. Boli nádherné. Do manželstva som vstupovala tehotná. Po svadbe sme začali bývať u mojej mamy. Kým som študovala, mama nám veľmi pomáhala. Na začiatku sme si so Štefanom žili naozaj pekne. Trávili sme spolu čas, spoločne sme vychovávali syna. Môj muž mi veľmi pomáhal s dieťaťom. Ráno sme sa budili spolu, aby sme videli nášho syna. Štefan sa snažil zarobiť peniaze, ako sa len dalo.
Najprv nastúpil ako skladník v jednej firme, kde pracoval štyri roky. Potom sa rozhodol založiť si malý obchod s potravinami. Naše podnikanie začalo rásť. Postavili sme dom a kúpili auto. Nič sme si neodopierali. Môj muž mi navrhol, aby som zostala doma a starala sa o domácnosť. Súhlasila som. Náš syn Daniel vyštudoval Ekonomickú univerzitu a potom ho manžel zamestnal ako účtovníka.
No už po pár dňoch práce mi syn povedal veľmi nepríjemnú správu môj muž mal pomer. Bola som postavená pred voľbu: podať žiadosť o rozvod alebo predstierať, že sa nič nestalo. Rozhodla som sa mlčať. Dúfala som, že sa Štefan unaví a s tým skončí. O dva mesiace sa mi však sám priznal. Navyše, tá žena čakala s ním dieťa. Štefan povedal, že sa nechce rozviesť, keďže nám je dobré. Chcel by žiť s ňou, no mňa by finančne podporoval. Taktiež sľúbil, že bude do budúcna pomáhať nášmu synovi.
Cítim sa opustená a neviem nájsť sama pre seba miesto. Stále mám pred očami naše prvé stretnutie a kytičku lúčnych kvetov, ktorú mi vtedy Štefan daroval.
