Ak to bude podobné na bývalého, vzdám sa dám mu život a vzdám sa! bezduchým hlasom povedala Ľubomíra.
Všetko, milá, už si sa prebudila neskoro, ostáva ti len čakať termín, potvrdil lekár, inak môžeš zostať bez detí.
Ľubomíra opustila ordináciu, sadla si na pohovku, aby sa upokojila. Chcelo sa jej brečanie z hnevu zdvihla hlavu a za oknom videla, ako podzimný vietor nemilosrdne hýbe vetvami posledných listov.
Zdálo sa jej, že je ako tá vetva úplne bezradná, a že dieťa už nemá miesto v jej živote. Pred tromi mesiacmi totiž tak túžila po potomku ako rýchlo sa všetko zmenilo.
Vyšla z konzultácie skôr než šťastný pár: muž objímal svoju ženu, obaja sa usmievali. Ten obraz bol pre ňu ešte bolestivejší. Ľubomíra si šla na zastávku.
Keď dorazila domov, zamkla sa vo svojej izbe a takmer hodinu nevyšla. Matka ju nabádala, aby niečo jedla, no dcéra nevyčarila ani slovo. Jana Nováková išla do kuchyne a posadila sa tam, zamyslená. V byte vládlo ťažké ticho.
Čoskoro Ľubomíra vstanula, posadila sa oproti matke a tak sám chvíľou mlčala.
Ak to bude podobné na neho, vzdám sa dám mu život a vzdám sa, opäť bezduchým hlasom zaspievala Ľubomíra.
Jana Nováková zareagovala okamžite, slová dcéry ju prebúdzajú späť:
To ešte nestačilo! Marko, premýšľaj, čo hovoríš! Jana, keď chcela vážne hovoriť s dcérou, oslovovala ju celým menom.
Zdravá, pracovitá dievčina odmietne svoje dieťa a prečo? Čo povedia blízki? Čo povedia kolegovia? Ako budeš ďalej žiť? Čo povedia ľudia? A nie je to nespravodlivé, že otec je taký nečestný.
Šak ležím na ľuďoch, čo ma ľútajú? zakričala Ľubomíra. V tom momente vyzerala ako divý tvor chvostom zatlačený do rohu. V veľkých hnedých očiach bol strach, pery sa trasú, ramená klesajú.
Budem ťa ľutovať a pomôcť, odpovedala Jana. A neprepustím, aby si zanechala svojho vnuka alebo vnučku
Ty sama žiješ na okraji, plat ti nevyplácajú, akú pomoc môžeš očakávať?
Prežijeme, trvala matka. V ťažkých rokoch ľudia prežili, a teraz, v pokojných časoch, je rok 1989.
Ľubomíra ťažko vzdychla. Bála sa už teraz, a pred ňou ležalo neznáme, čo čaká. Ešte nevedela, že deväť rokov prinesie svoje temné časy. Len dnes vedela jedno: Marek ju opustil.
Manželská cesta sa začala pred pol rokom, predtým ich dva roky spoločne stretávali. Nič nepredpovedalo nešťastie pre mladý, krásny pár.
Ľubomíra si po dňoch spomína na ten deň, keď Marek prišiel domov úplne iným človekom. Snažil sa byť poddajný, taký ako vždy.
Nešlo nevyhnutne prehliadnuť jeho odcudzenie, zamyslenosť a pohľad pohľad muža, ktorý stratí lásku k Ľubomíre. Už vedel, že jej nádej je pre neho najväčším trápením, inak by okamžite odišiel. Mesiac sa snažila zistiť, čo sa stalo, a až keď Marek skutočne odišiel, dozvedela sa pravdu.
V zúfalstve sa rozplakala, keď prišla matka Mareka, a tiež plače nečakane prichádzali od syna.
Celý príbeh sa začal už zo školskej doby. Keď Marek skončil základnú školu, odcestoval na turistický výlet. Tam sa stretli s tínedžermi z rôznych kútov Slovenska: chodili na výlety, spali v stanoch. Tam spoznal Jankú a okamžite sa do nej zamiloval.
Dva týždne od toho odišiel od nej. Keď sa rozlúčili, vymenili si adresy, no Marek pri presťahovaní stratil Jankinu adresu a od nej neprichádzali žiadne listy.
Časom sa snažil zabudnúť na ňu, no pochopil, že je to jeho jediné šťastie. O tri roky neskôr stretol Ľubomíru, myslel si, že Jana zostala len minulosťou, a po dvoch rokoch sa zosobášili a čakali dieťa.
Janka sa objavila nečakane. Ani ona neuložila adresu, ale poznať mesto, kde Marek býva, zaradila inzerát do miestneho novinového listu. Marek to uvidel, pozval Janku do svojho mesta a zabezpečil jej izbu v hoteli.
Najprv chcel stretnúť dievča, ktoré tak dlho nevedel zabudnúť, ale stretnutie ich okamžite zblížilo. Rozhodnutie bolo pre neho ťažké, no nakoniec ho prijal opustiť manželku Ľubomíru, ktorá čakala dieťa, a odísť s Jankou.
V práci Ľubomíru podporovali všetci. Nová kolegyňa, ktorá sa práve nastúpila, smutne poznamenala:
Dieťa je šťastie, a my sme s manželom už päť rokov nešťastní.
Presne tak, s manželom, namietla Ľubomíra. Už nemá radosť z očakávania prvého dieťaťa, celú dobu ju trápi urážka, že ju jednoducho opustili.
Doma Jana Nováková snažila Ľubomíru potešiť, aby utišila jej smútok a sklamanie. Jedného dňa prišla svokra. Prišla a rozplakala sa. Úprimne chcela, aby syn Marek a Ľubomíra zostali spolu.
Janka nová manželka syna ju nezavážila, hlavne preto, že vzala Mareka na tisíc kilometrov. Samozrejme, tak to videla, ale v skutočnosti Marek odišiel sám, podľa svojho želania.
Z útechy dvoch budúcich babičiek svojej deti, Ľubomíre bolo súčasne ťažko i ľahko. Najviac ju však strašilo, ako sa stretnú s dieťaťom.
Čo ak bude mať oči, nos, pery ako Marek a potom? Celý život sa dívať na svoje dieťa a spomínať na manželskú neveru? To ju najviac hrozilo.
Keď Ľubomíra opúšťala nemocnicu, nečakala, že ju privíta toľkí ľudia. Bola tam jej matka Jana, bývalá svokra Viera Šimková, blízka priateľka s manželom, staršia sestra s neterkou a celý jej malý pracovný kolektív.
Synov chceli všetci držať na rukách. Všetci priali matke i dieťaťu zdravie. Keď doma rozbalili chlapečeka, svokra ho vzala do rúk, pozerala sa na vnuka, usmiala sa a rozplakala, potom pošeptala:
Janko, čo si nazýval Marek.
Myslela si, že Ľubomíra to nepočuje, no ona počula. Prišla k nej, vzala chlapca do rúk a povedala:
Nie je to Marek, ale Janko tak sa bude volať.
Svokra a matka si s úľavou vydechnuli: všetko je v poriadku.
Už dvadsať rokov uběhlo. V roku 2024 Vojta študoval na treťom ročníku technickej univerzity. Doma vyrastali dve mladšie sestričky, ktoré miloval celým srdcom. Keď boli ešte malé, pomáhal mame, bol pravou opatrovateľkou.
Valéria sa vydala po päť rokoch od Vojtovej narodeniny; manžel sa stal dobrým step-otcom pre jej syna, takmer ako vlastný, a stal sa otcom dvoch dcér.
Dcéra Ľubomíra bola milovaná, ale svojho syna Vojtu nemala v srdci. Ten moment, keď v horúcom návalu sľúbila odovzdať novorodenca v nemocnici, keby bol podobný starému manželovi, si už ani nepamätá bolo to strašné.
Marek s Jankou, do ktorej mal bláznivú lásku, sa po piatich rokoch rozviedli. Janka s dcérkou odišla do zahraničia. Marek sa oženil po druhýkrát, žije celkom dobre, občas sa stretáva so synom Vojtom.
Valéria neprekáža, no k bývalému manželovi je absolútne ľahostajná, necíti k nemu nič. Jediný, kto mu zostal, je biologický otec jej milovaného syna Janka
Ďakujem vám, milí čitatelia, za vaše lajky a komentáre! Čítajte s potešením.
