Mám tú najlepšiu mamu na svete! Porodila ma veľmi mladá mala len 16 rokov. Všetci príbuzní boli zhrození, iba moji starí rodičia ju podporili. A tak som prišla na svet ako najlepšie a najpokojnejšie dieťa na svete.
Celá moja rodina ma vychovávala spoločne, každého kolená boli pre mňa kolískou. Starí rodičia sa postarali, aby mama dokončila školu, takže sme nikdy nestrádali. Mama vždy tvrdo pracovala, preto sme nemuseli šetriť každé euro, a v dome neboli hádky ani škandály.
Potom som vyrástla, mala som rovnako 16 rokov a zostala som v očakávaní. Priateľ bol slušný zobral si ma, prevzal zodpovednosť, zosobášili sme sa. Porodila som v sedemnástich. Mama sa stala babkou už vo svojich 33 rokoch. Ale nebola zúfalá práve naopak, žiarila šťastím. A opäť sme vychovávali dieťa ako rodina. Ja som stihla doštudovať a našla som si výbornú prácu.
Dnes má môj syn 12 rokov a ja čakám druhé bábätko. Všetko bolo dobré. Ale, to slovo bolo je dôležité.
Nedávno sa totiž mama rozhodla, že chce druhé dieťa. Opýtala som sa jej, prečo. Ukázalo sa, že sa zaľúbila do muža. Lenže on má manželku a opustiť ju nechce. Bola som v šoku. Žiadne rozprávanie nepomáha. A navyše, mama priznala, že je už tehotná. A dieťa si neplánuje dať preč rozhodla sa, že ho vynesie.
Sadli sme si spolu a plakali. Plakali sme nad tým, že ten muž si mamu nevezme, neprizná dieťa, ani naň nedá ani jedno euro. Ak ho chce, musí sa oň postarať sama. A on detí má už dosť.
Mama je teraz veľmi smutná. Mohla by som ju utešovať a povzbudzovať, ale mám pocit bezmocnosti. Je zamilovaná, tehotná a opustená ako by to ešte mohlo byť horšie?
Stále mi v hlave znie, že keď mama porodí, aj známi aj susedia sa jej budú smiať, pohrdnú ňou. Veď nebude len slobodnou mamou, ale dieťa porodí v piatom desaťročí života. A keďže bývame v malom meste, všetky klebety sa roznesú okamžite.
Podporujem ju ako viem. Lebo ak by som aj ja stratila pokoj, neprenesie to zlomila by sa. Starký a starká ešte nevedia, že budú znovu starými rodičmi. Mama ma poprosila, aby som im nič zatiaľ nehovorila.
Vyzerá, že mama o tom rozmýšľa, že či má to dieťa donosiť. Ani ja neviem, či mám byť proti alebo stáť pri nej. Bojím sa, ale mám ju nesmierne rada. Vidím jej obavy, ale čo robiť? Všetci sú proti tomu, aby si dieťa nechala. Cítim však, že si už to bábätko v srdci obľúbila. Tak čo teraz? Má sa ho vzdať alebo ho priviesť na svet a skúsiť ho vychovať? Musí sa rozhodnúť sama.
Povedala som to mužovi, on je jediný živiteľ našej rodiny. Prekvapivo zareagoval pokojne. Nebojí sa problémov. Vravel, že kde sú dvaja, zmestí sa aj tretí. No mňa napriek tomu stále hryzie strach. Prečo vlastne?
