Vieš čo, musím ti niečo porozprávať, čo sa nám stalo v rodine niečo, čo mi dodnes nejde z hlavy. Môj brat Miroslav mi raz zavolal s tým, že naša mama Jolana vraj fyzicky napadla jeho ženu, Vieru. Hneď mi bolo jasné, že tu niečo nesedí.
Boli sme na dovolenke v Tatrách, keď mi náhle volala mama úplne rozrušená, plakala, nevedela sa upokojiť. Skončila som hovor a zavolala hneď Miroslavovi, chcela som vedieť, čo sa deje. Lenže on sa so mnou rozprával dosť nepríjemne, vraj mám radšej zavolať mame a spýtať sa jej, lebo on vie, prečo plače. Dokonca povedal niečo v zmysle, že si to zaslúžila. S Milanom, mojím manželom, sme trochu spanikárili, stopli dovolenku a hoci lístky na vlak stáli peknú sumu eur, ponáhľali sme sa domov.
Keď sme prišli, mama bola stále celá utrápená, nemohla sa dostať z plaču. Uvarila som jej lipový čaj a dala jej trochu medovky, nech sa upokojí. Potom nám konečne rozpovedala, čo sa stalo. Prišla domov z práce a keď vošla, zbadala Vieru, svoju nevestu mala modriny po celom tele. A keďže bola tehotná, mama sa naľakala ešte viac, hneď ju objala a pýtala sa, čo sa stalo. No vtom vošiel Miroslav domov, Viera okamžite vyskočila, spustila krik a začala obviňovať mamu, že ju napadla.
Mama tam stála ako obarená, ani nechápala, čo sa deje. Miroslav, ktorý veril svojej žene, bez váhania mamu vykázal z ich bytu. Neskôr odviezol Vieru do nemocnice a, žiaľ, prišli o bábätko. So mnou ani mamou už nechcel hovoriť, úplne nás odrezal a mamu nenávidel. Ale vieš, mala som už pocit, že je za tým niečo iné, v srdci som mame verila.
Našťastie, pravda nakoniec vyšla najavo a to z nečakaného miesta. Ozvala sa mi kamarátka od Vierinej rodiny taká tá, čo si rada povypráva, ale je dobrá duša a povedala mi, že Viera to celé naschvál vymyslela, aby Miroslava poštvala proti našej mame a zbavila sa jej z bytu. Dokonca sama spravila všetko preto, aby o dieťa prišla.
Keď sa Miroslav dozvedel, čoho bola jeho Viera schopná, bol celý bez seba. Okamžite ju vyhodil z bytu a prišiel k mame s veľkými ospravedlneniami.
Vieš, srdce mamy je nekonečne odpúšťajúce aj po tomto všetkom otvorila Miroslava dokorán svoju náruč a prijala ho späť domov. Takéto veci sa u nás dejú, život je občas fakt ako zo slovenského filmu.
