Jednoducho si nemôžeme dovoliť vlastné bývanie – moja švagriná si myslí, že môj byt by sa mal predať v prospech celej rodiny.

S manželom sme manželia už skoro sedem rokov, pred tým sme sa poznali tiež veľmi dlho. Počas týchto rokov sme obaja tvrdo pracovali a podarilo sa nám našetriť si na vlastný dom, ktorý sme si postavili sami.

Predtým sme žili v manželovom byte v Bratislave. Ten si zrekonštruoval ešte pred svadbou. Hoci odvtedy uplynulo už niekoľko rokov, stav bytu je stále výborný.

Keď sme sa teda presťahovali do domu, vôbec sme neuvažovali nad tým, že by sme byt prenajímali – nechceli sme, aby sa jeho stav zhoršoval. Rozhodli sme sa ho jednoducho nechať tak, ako je.

Pred pol rokom sme však od mojich rodičov dostali ďalší byt v centre mesta. Predávať ho nemalo žiadny zmysel, hlavné výdavky na dom sme už mali za sebou, nebolo treba.

Spolu s manželom sme sa dohodli, že neskôr spravíme drobné kozmetické opravy, vymeníme nábytok a pripravíme byt na prípadný prenájom, aby nebol zanedbaný.

V tejto podobe tam byt aj zatiaľ zostáva. Tento fakt upútal pozornosť mojej švagrinej, keď sme sedeli spolu na rodinnej večeri.

Začala hovoriť, že máme dva byty, ktoré sú nevyužité. Jeden vraj dáva zmysel, ale dvom nerozumie veď je to zbytočné, najmä, keď viacerí v rodine zápasia s financiami.

Ona a jej manžel sa totiž práve snažia kúpiť byt v novej výstavbe v Trnave a sú asi v polovici potrebnej sumy. Nechcú si brať hypotéku, keďže obaja majú nižšie platy.

Debata teda nezačala príliš príjemne. Mužova sestra vysvetlila svoje predstavy: chceli by, aby sme jeden náš byt predali, peniaze jej a jej manželovi požičali a zvyšok nechali v banke na úrokoch. Zdôraznila, že by nám sumu postupne vracali, hoci to by trvalo niekoľko rokov.

Videla som, že manžel je z tejto situácie nesvoj. Snažíme sa našej rodine pomáhať, ako vieme, nielen osobne, ale aj finančne. No takáto žiadosť je príliš závažná.

Rozhodla som sa preto odpovedať švagrinej priamo sama. Povedala som jej, že to je veľmi vážna vec ona a jej manžel budú mať byt, ale ja o ten môj prídem, a zostane nám len niečo málo na účte. Kam by sme potom išli bývať?

Navyše človek predsa nikdy nemá istotu, kedy sa mu peniaze reálne vrátia. Takéto vážne finančné kroky treba riešiť maximálne zodpovedne, aj keď ide o rodinu.

Niet sa čo čudovať, že tento tón a téma rozhovoru na večeri nepadli nikomu vhod. Švagriná sa na mňa pozrela dotknuto a manžel rýchlo zmenil tému rozhovoru.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

5 × 4 =

Jednoducho si nemôžeme dovoliť vlastné bývanie – moja švagriná si myslí, že môj byt by sa mal predať v prospech celej rodiny.
Manžel zbil Oľu a vyhodil ju z auta uprostred cesty v mrazivom počasí, keď zistil, že byt sa pri rozvode nedelí