Olga celý deň pripravovala oslavu Silvestra: upratovala, varila, chystala slávnostný stôl. Toto sú jej prvé Vianoce a Nový rok mimo rodičov, s milovaným mužom. Už tretí mesiac žila s Tóno v jeho byte. Bol o 15 rokov starší, rozvedený, platí výživné a rád si vypije… Ale to všetko sa zdalo byť nepodstatné, keď človek miluje. Nikto nechápal, čím si ju získal: rozhodne to nebol fešák, skôr by sa dal nazvať nepekným, povahou protivný, neuveriteľne lakomý a nikdy nemal peniaze – a ak aj mal, len pre seba. Práve do tohto Čuda-Tóna sa Olina zamilovala. Tri mesiace tajne verila, že Tóno ocení, aká je trpezlivá a výborná gazdiná, a zoberie si ju za ženu. Povedal jej: „Musíme spolu žiť, nech viem, aká si gazdiná. Čo ak si rovnaká ako moja bývalá?“ Aká bola jeho ex, Olina netušila, nikdy o nej poriadne nehovoril. O to viac sa snažila: nenadávala, keď prišiel opitý, varila, prala, upratovala a všetko kupovala z vlastných peňazí (aby si nemyslel, že je vypočítavá). Aj silvestrovský stôl nakryla za vlastné, Tónovi dokonca kúpila nový mobil. Kým Oľga pripravovala všetko na sviatok, jej Čudo-Tóno tiež „pripravoval“ po svojom – pil s kamarátmi. Domov došiel v nálade a oznámil, že oslavovať budú s jeho kamarátmi, ktorých ona nepoznala. Stôl bol prestretý, do polnoci zostávali necelé dve hodiny, nálada pokazená, no ovládala sa, aby mu nič nevyčítala – veď ona predsa nie je ako jeho bývalá. Pola hodiny pred Novým rokom sa dovalila opitá partia – muži, ženy. Tóno ožil, usadil všetkých za stôl a zábava pokračovala. Oľgu nikomu nepredstavil, nikto si ju nevšímal – jedli, pili, vtipkovali medzi sebou. Keď povedala, že za dve minúty je polnoc a treba pripiť šampanským, pozreli sa na ňu, akoby bola cudzí človek. – A tá je kto? – zatackala sa jedna spoločnica. – Susedka do postele, – rehotal sa Tóno, a s ním celá jeho partia. Jedli Olinu stravu a vysmievali sa jej. O polnoci si robili žarty z jej naivity a chválili Tóna, že si „našiel kuchárku a slúžku zadarmo“. Ani raz sa jej nezastal, len sa uchechtával. Jedol, čo Olina nakúpila a navarila, a „utieral si o ňu nohy.“ Oľga potichu vyšla z izby, zbalila si veci a odišla k rodičom. Taký otrasný Silvester nikdy nezažila. Mama povedala svoje „veď ja som ti hovorila“, otec si vydýchol a Oľga po všetkých slzách konečne zložila ružové okuliare z očí. Po týždni, keď Tónovi došli peniaze, zjavil sa u Oľgy a akoby nič sa spýtal: – Čo si odišla? Urazila si sa? – a keď videl, že sa nechystá na zmierenie, šiel do protiútoku: – Fíha, pekne! Ty si si jak kráľovná u maminej polievky, a mne aj myš v chladničke zdochol! Začínaš byť jak moja bývalá! Oľgu taká drzosť celkom šokovala. Stokrát si v hlave prešla, čo mu povie, a teraz len stála a nevedela zo seba dostať slovo. Jediné, na čo sa zmohla, bolo poslať ho preč a zabuchnúť za ním dvere. A tak pre Oľgu s príchodom Nového roka začal nový život.

Celý deň sa Oli pripravovala na oslavy Silvestra upratovala byt, varila a chystala stôl. Bolo to jej prvé Silvestra bez rodičov, s milovaným človekom. Už tri mesiace bývala s Dušanom v jeho bratislavskom byte. Bol o pätnásť rokov starší, mal za sebou jedno manželstvo, platil výživné a rád si zamrzol pohárik… Ale to jej nikdy neprekážalo, keďže sa doňho zaľúbila až po uši. Dodnes nikto nepochopil, čím si ju získal – nehovorme, krásavec veru nebol, skôr naopak, ani povahou nejako nevynikal, mrzút a lakomec, a peniaze bol večný problém. A ak už dačo mal, určite to minul na seba. No Oli sa napriek tomu do tohto unikátu zaľúbila.

Počas tých troch mesiacov mala nádej, že si Dušan konečne všimne, aká je šikovná a usporiadaná a rozhodne sa, že s ňou chce stráviť zvyšok života. Dušan vždy tvrdil: Musíme spolu chvíľu pobudnúť, nech vidím, či si dobrá gazdiná. Veď čo ak si ako moja bývalá. Ako vlastne bola jeho bývalá, to Oli nikdy nezistila, lebo o tom vždy len zahmlieval. Tak sa snažila ešte viac: po opici mu robila raňajky, nikdy sa nehádala, vždy varila, prala, upratovala, nákup platila z vlastných peňazí (veď čo ak si o nej pomyslí, že je vypočítavá). Na svoju kartu zaplatila aj za celý štedrovečerný stôl. Dokonca mu kúpila aj nový mobil pod stromček.

Keď Oli pripravovala oslavu, jej drahý Dušan tiež pripravoval sviatok po svojom opil sa s kamarátmi v krčme. Dorazil poriadne podgúľašený a zahlásil, že na Silvestra príde pár jeho kamarátov ľudí, ktorých Oli nikdy nevidela. Stôl chystala sama, do polnoci zostávala už len hodina. Už nemala náladu, ale všetko v sebe dusila predsa nebude ako tá bývalá.

Pol hodiny pred polnocou vrazila do bytu hlučná a podnapitá partia. Dušan ožil, hostí usadil ku stolu a začala sa ďalšia žúrka. Nikto z tej jeho bandy si ju ani nevšimol, Dušan ju nikomu ani len nepredstavil. Všetci sa medzi sebou smiali, rozprávali vtipy a ju jednoducho ignorovali. Keď Oli povedala, že o dve minúty je polnoc a bolo by fajn naliať šampanské, jedna z báb sa na ňu zadívala a opýtala sa: A ty si kto?
Dušan s úsmevom zahlásil: Posteľná susedka, a všetci vybuchli smiechom. Smiali sa jej, jedli, čo pripravila, a zabávali sa na jej účet. Presne o polnoci si robili srandu z jej snahy, a ešte Dušana chválili, že aký je prefíkaný, keď si našiel kuchárku a upratovačku zadarmo. Dušan na to nič rehotali sa spolu.

Oli ticho vyšla z izby, zbalila si veci a šla domov k rodičom. Taký otrasný Silvester ešte nezažila. Mama s povzdychom len povedala: Veď ja som ťa varovala. Ocko si viditeľne vydýchol a Oli, keď vyplakala všetku ľútosť, sa konečne pozrela na svet bez ružových okuliarov.

O týždeň, keď Dušanovi došli prachy, postavil sa Oli pred dvere a tváril sa, akoby sa nič nestalo:
A čo si ty odišla? To sa urážaš?, spýtal sa. Keď videl, že sa s ním nechystá baviť, začal sa rozčuľovať: No to je výborné ty si spokojne u mamky a ocka, a ja mám v chladničke len myš s povrazom! Už si ako tá moja bývalá!
Oli zostala bez slova od prekvapenia. Veľakrát si v hlave premietala, ako mu povie, čo si o ňom myslí, no teraz jej slová zamrzli v krku. Nakoniec ho len poslala do čerta a zabuchla mu dvere pred nosom.

A tak sa Oli od Nového roka začal úplne nový život.