Vieš, Jolana je už v dôchodku a žije sama v malej dedinke neďaleko Levíc. Má pokojný život, stará sa o domček, pestuje si zeleninu a vždy má čerstvé bylinky. Lenže jej pokojnú starobu prekazili starosti so synovou rodinou, čo býva v Bratislave. Jej vnuk, Maroš, bol vždy poriadne vychovaný, pokojný chalan. V škole sa mu darilo, ale rozhodol sa neísť na výšku, radšej zamieril do fabriky do Trnavy. Po svadbe sa mu narodil synček, no zistil, že život v meste nie je až taká rozprávka.
Maroša postupne zlomil alkohol. Začal sa ťahať s čudnou partiou a spadol do sebazničujúceho režimu doma večné hádky, napätie, jeho manželstvo viselo na vlásku. Jolana si to dávala za vinu. Aby mu pomohla a zachovala ich rodinu pokope, pozvala Maroša k sebe na dedinu. Myslela si, že zmena prostredia mu prospeje a navyše, aspoň nebude sama pomôžu si navzájom v domácnosti a na záhrade.
Spočiatku to naozaj vyzeralo nádejne. Maroš sa začal dávať dokopy, jeho žena si trochu vydýchla, všetci si postupne zvykli na nové bývanie a marili voľný čas v záhradke. Ale vieš, ako to chodí po mesiaci už Maroš opäť upadal do starých koľají. Neskôr jeho žena zobrala malého syna a odišla nemala síl bojovať. Maroš sa veľmi netrápil, namiesto toho si našiel novú partnerku, ktorá mala podobné problémy ako on. Bývali spolu u Jolany, no o ňu sa nestarali vôbec.
Začali sa kopiť dlhy, veritelia žiadali svoje peniaze a Maroš si dokonca požičiaval aj od Jolaniných známych, čím jej narobil len starosti a hanbu. Aj napriek všetkému vedel babku presvedčiť, aby na neho prepísala dom úplne ju tým vystavil riziku, že príde o strechu nad hlavou. On aj jeho partnerka si v dome žili svoj život, nič sa ich netýkalo, neprispievali ani na chod domácnosti.
Jedného dňa Jolana, úplne zlomená, vyhŕkla: V pekle sa už nebojím, tam som už žila tu na zemi. Ten párik sníval, že si rozbehnú vlastné podnikanie a zobrali si na to aj úver v banke. Lenže ak im to nevyjde, skončia všetci na ulici a budú čeliť následkom, ktoré si sami spôsobili Vieš, nie je to jednoduché žiť v takej situácii, ale Jolana stále dúfa, že raz príde lepšie ráno.
