Bolo by ťažké uveriť tomu, čo sa stalo v našej rodine, keby sa to neodohralo priamo pred našimi očami. Všetko sa začalo pred šiestimi mesiacmi, keď môj milovaný starý otec zomrel, a zanechal po sebe pekný byt v centre Bratislavy. Po mesiaci od jeho smrti sme sa s rodinou rozhodli, že byt upraceme a pripravíme ho na predaj. Počas dňa sme balili starootcov majetok do veľkých vriec.
Podvečer sa všetci vrátili domov, až na môjho brata, ktorý sa rozhodol prespať v starom bytu. Asi o šiestej ráno mi zazvonil telefón, jeho hlas sa triasol od strachu, aby som okamžite prišla za ním. Neváhala som ani chvíľu a ponáhľala som sa tam. Keď som vošla, uvidela som bratovu vystrašenú tvár, bol neobvykle bledý. V izbe bolo počuť kroky, no nikoho sme nevideli. Miestnosť mala zvláštnu atmosféru, behal mi mráz po chrbte. Strach nás ovládol natoľko, že sme byt v rýchlosti opustili.
Trvalo nám asi pol hodiny, kým sme sa odvážili vrátiť. Boli sme prekvapení, keď sme zistili, že všetky otcovské veci sú upratané presne na svojich miestach, ako keby sa nič nedialo. Cítila som úľavu, ale zároveň to bolo veľmi zvláštne. Po tejto udalosti sme sa rozhodli už do bytu nechodiť a predaj sme zverili realitnej kancelárii. Našťastie, noví nájomníci po kúpe nemali žiadne problémy. Stále však, keď si na ten večer spomeniem, prebehne mi po tele husia koža.
