Kto vie, kam sa zvrtne rieka osudu
Celý posledný mesiac bol Igor čudne zamyslený. S manželkou Zuzanou toho veľa nenahovoril. Zuzana ho pozorovala, v očiach obavu:
Určite ochorel. Veď mu bude čoskoro štyridsaťpäť, a ja plánujem oslavu v kaviarni. Musím ho chytiť za ruku a dotiahnuť k lekárovi. Poznám tam primára, spraví mu vyšetrenia, odbery… Však on už nie je mladík.
Zuzana sa so svojimi trápeniami zverovala najlepšej kamarátke Martine. Tá zrazu prehodila:
Môj Peter bol presne taký, keď sa zamiloval do inej. Tiež chodil ako mátoha.
No to určite. Nepleť svojho Petra do toho, Maťa, odsekla Zuzana.
A v čom je tvoj Igor lepší než môj Peter?
Práveže v ničom. Tvoj Peter je frajer, ukecaný elegán, obletovaný ženami, však? A môj Igor? Ten ledva prehovorí dve slová. Na manželstvo som ho musela nahovárať ja. Keby som sa k nemu neprisťahovala, doteraz by bol sám.
Minulý rok prichytila Martina svojho Petra s inou. Zuzana ju utešovala:
Vykašli sa naňho. Zameraj sa na seba, prestaň plakať a kopni ho do zadku.
Martina to vzala doslova. Petra vyhodila, sama šla po bratislavských baroch, flirtovala, ostrihala si vlasy na krátko a všetkým tvrdila: Obmena imidžu. Zuzana len krútila hlavou. Takto si sebazdokonaľovanie nepredstavovala myslela na kurzy tanca, vzdelávanie, športovanie…
Odpustila však Petrovi a vrátili sa k sebe. No Zuzana to nikdy nepochopila.
Ja by som Igora nikdy neodpustila, vravievala si.
S Igorom boli svoji už dvadsaťšesť rokov. Poznali sa skrz-naskrz, spoločne vychovali dvoch synov, blížil sa čas pokojného starnutia. Pravda, neboli starci. Jubileum chcela Zuzana pripraviť veľkolepo; už to prekonzultovala s rodinou, manželovi by oznámila, až bude všetko vybavené.
S Igrom sa zoznámili na výlete v Slovenskom raji, tesne pred ukončením vysokej školy. Každý študoval inde, no obaja bývali v Košiciach. Štvrtáci išli na spoločný táborák, nie všetci študenti, ale dosť na to, aby si Zuzana všimla tichého Igora. Sprvu sa hanbila, potom si k nemu sadla bližšie a začali sa rozprávať. Hneď sa starala o jeho roztrhanú košeľu. On jej zas nosil batoh. Prv priateľstvo stíchlo do lásky. Ona sa priznala prvá.
Igor, asi som sa zamilovala.
On zašepkal:
Zuzana… asi aj ja do teba.
Tak spolu budeme bývať! Presťahujem sa k tebe a vybavíme svadbu na matrike.
Zbalila si veci a presťahovala sa k Igorovi, ktorý žil s chorľavou starou mamou Annou. Najväčšiu radosť z toho mal Igorov otec, lebo Igorova mama sa s Annou roky nebavila. Keď bolo treba starať sa o svokru, nechcela ani počuť, a Igor láskavý vnuk sa presťahoval k babke. No teraz sa o ňu starala Zuzana.
Igor môj, aká je šikovná tá tvoja Zuzka! Všetko jej ide od ruky. Takú ženu si chráň. Hneď, keď sa vezmete, prepíšem byt na vás.
Vzali sa. Babička čoskoro zomrela. Synov mali hneď po sebe starší už dvadsaťtri, mladší dvadsaťjeden. Život Zuzany a Igora šiel v pokojnom rytme, dovolenky, rodinná pohoda. No v poslednom čase bol Igor akýsi iný. Nedávno prehodil:
Zuzka, celý život je za nami a nič pekné sme nezažili, povedal dokola.
Igor! Veď sme neostali doma ani raz, boli sme pri Štrbskom plese, v Tatrách, pri Balatone, dvakrát pri Jadrane, synovia vyrástli, čoskoro budeme mať vnúčatá!
Nie takto som to myslel, len mávol rukou, zahľadel sa inam.
Ona mala v hlave iné veci.
Igor, zavoláme na oslavu aj Petra s Dankou? Predsa len, priatelia, aj keď žijú v Nitre.
Akú oslavu? udivene na ňu civel.
Veď tvoju štyridsaťpäťku! Oslávime v kaviarni.
Fakt? Ani neviem, že si to takto zariadila.
A dnes sedí Zuzana už tretiu hodinu sama v obývačke, pozerá do prázdna, slzy nikde.
Nikdy by som nepovedala, že sa mi toto stane, ticho si opakuje.
Igor dnes prišiel domov nezvyklo skoro. Za posledný rok a pol býval v práci do noci, Zuzana si zvykla.
Ahoj, pozdravil a usadil sa do kuchyne, ani si ešte nezložil koženú bundu.
Igor, zlož kabát, umy si ruky, ideme večerať, povedala bežným hlasom.
On však mlčal, hlavu sklopenú.
Zuzi, ja od teba odchádzam, prepáč, ledva počuteľne šepol.
Ako odchádzaš? Kam, však večera je hotová. Chorý si? Teraz pôjdeme k lekárovi…
Zdvihol pohľad a pozrel jej priamo do očí.
Som úplne zdravý. Nejdem k lekárovi… Zuzana, som zamilovaný, už druhý rok sa stretávam s kolegyňou z oddelenia.
Mladú si si našiel? Zuzana zasyčala.
Nie je mladšia… je iná. Nie krásna žena, ozajstná žena.
A ja som čo, Igor? neveriacky zašepkala.
Ty? Ty si moja gazdiná. Ja som tvoj psík na vodítku. Nikdy som nemohol urobiť krok bez teba. Všetko si rozhodovala za mňa čo jesť, čo piť, kam na dovolenku, ako osláviť narodeniny. Ani na futbal mi nedovolíš chodiť, lebo podľa teba je to strata času. Zarábam, peniaze ti dávam, ty mi vydeľuješ na cigarety a kávu. Pre chlapa je to ponižujúce. Nemôžem ísť po robote s kolegami na pivo, lebo nemám hotovosť, hovoril ticho, ale rozhodne.
Zuzana si kľakla pred neho, pozerala mu do očí:
Ak chceš, dostaneš peniaze na pivo s chlapmi, budeme spolu chodiť na futbal. V obchode si vyberieš, čo chceš, kúpime to…
Igor znova zvláštne hľadel.
Zuzi, nič si nepochopila, zvýšil hlas. Chcem mať priestor, kde môžem rozmýšľať. Chcem byť sám sebou, rozhodovať o sebe. Nikdy som nikde nebol sám, nemám kam uniknúť pred tvojimi príkazmi. Cítim sa ako nesvojprávny, ty si opatrovníčka.
ona dovolí, aby sa o ňu staral
Preboha, Igor, ona je iná? so slzami v očiach.
Áno. Dovoľuje mi byť mužom. Môžem sa o ňu starať, byť gentlemanom. Rozumieš?
V živote Zuzana nevidela Igora takého živého. Akoby sa prebral. Pochopila, že jeho city sú naozajstné, skutočné, ako v mladosti.
To sa nerobí v našom veku, hanba… bežalo jej hlavou. Igor, kvôli chvíľkovému rozmaru ničíš rodinu? A čo povedia ľudia? Všetci si myslia, akí sme ideálni!
Akí ľudia? Aká ideálna rodina?
Zuzana pochopila, že Igor sa vzoprel. Je koniec. Rozplakala sa, hoci nikdy predtým neplakala.
Zuzana, ty plačeš? začudoval sa.
Objala ho. Ale on bol neúprosný. Odtlačil jej ruky, zišiel do izby, pobalil pár vecí, kufor a odišiel. V byte zostalo ticho.
Nikdy som netušila, že osud urobí takýto kľukatý oblúk. Že zo spokojnej manželky budem raz sama. Že staroba ma zastihne opustenú
Azda by mala zavolať Martine. Pribehla hneď a utešovala ju.
Zuzi, veď ešte nie sme staré, prosím ťa! Spomeň si, ako si mne radila o tých kurzoch… Mne sa tie vzdelávacie veci aj tak nezišli. Peter mal len úlet, odzvonil si, a aj tak je doma, inak by takú ako ja nenašiel. Aj tvoj Igor možno príde naspäť.
Lenže v srdci Martina neverila, veď Igor bol vždy iný než jej Peter vážny, dôkladný.
Nie, Maťa, môj Igor je preč a už sa nevráti. To, čo mi dnes povedal… Igora treba poznať.
Keď kamarátka odišla, Zuzana dlho sedela a civela do zeme, nevedela, na koho by sa obrátila, čo so sebou robiť. Komu rozdávať rozkazy, s kým sa starať… Asi si bude musieť zvyknúť na samotu. Ale kto vie možno rieka osudu ešte meandruje, a ona pristane pri novom brehu.
