Dnes som si prešla starými denníkmi a narazila som na zápis, ktorý mi pripomenul moju najlepšiu kamarátku Darinu. Spolu sme prežili mnoho rokov priateľstva plného dôvery, smiechu aj smútku. Darina mi často rozprávala, aký ťažký má život dvadsať rokov žila s manželom a svojou matkou v jednom byte v Bratislave.
Jej mama, Zdenka, bola presne ten typ človeka, ktorý si rád zvykne na pomoc iných a nevadí mu brať bez vďaky, hoci aj od vlastného dieťaťa. Zdenka mala už 85 rokov, no stále bola pomerne živá, chodila na prechádzky pri Dunaji a sťažovala sa na všetko u nej nič nebolo nikdy správne.
Neustále si myslela, že jej dcéra jej má splatiť celý život, že jej je dlžníkom. Stále pripomínala, ako ju opustil muž, keď bola tehotná s Darinou našiel si inú a Zdenka na to nikdy nezabudla. Svoje trápenie odovzdala na Darinu, ktorá bola až príliš podobná otcovi.
Darina nikdy nebola milovanou dcérou, skôr vždy mala pocit, že je len pracovná sila slúžila, upratovala, varila, ale lásku doma necítila. Pracovala vo dvoch zamestnaniach; po celom dni v práci prišla domov a začala umývať podlahy, chystala večeru. Zdenka sa doma ničomu nevenovala a ešte robila naschvály, keď jej Darina navarila jedlo, ktoré nechcela. A viete si predstaviť, chudák Darina dala výpoveď v jednom zamestnaní, len aby stihla uvariť mamine to, na čo mala chuť, aj keď bývala na opačnej strane mesta.
V ten deň mala Darina narodeniny. Pozvali sme sa ku nej, stôl sa len prehýbal pod domácimi koláčmi, bravčovou pečienkou aj haluškami. Videla som, že Darina je smutná a mala oči plné slz, hoci sa snažila usmievať. Skôr mi pošepkala, že jej mama opäť vyvolala hádku. Nakoniec sme všetci odišli domov skôr, lebo sme cítili jej bolesť.
Na druhé ráno som sa dozvedela, že Darina je preč. Keď sme včera odišli, Zdenka rozpútala ďalší škandál. Darine zlyhalo srdce a Zdenka ani nezavolala záchranku. V noci zomrela. Mama jej riadila život až do poslednej chvíle. Dodnes si kladiem otázku, či by všetko mohlo byť inak, keby mala Darina viac podpory, pochopenia a lásky. Život nám v Bratislave niekedy povie viac, než chceme počuť, a v duši zostane prázdno.
