Mama mi prezradila tajomstvo kúpila si nový byt.
Byt bol blízko mesta. Požiadala nás, aby sme adresu nikomu neprezradili, aby sa nestalo, že nás niekto navštívi omylom hlavne svokra a svokor, ktorí boli alkoholici.
Spočiatku som nevedel, či mám byť nahnevaný alebo sa radovať. Nikto mi nedal možnosť rozhodnúť sa. Ako zlodeji sme za úsvitu potajomky presťahovali veci do nového bytu. Musel som si hľadať prácu v blízkom okolí a moja manželka si zvykala na úplne nové podmienky. Obaja sme cítili zvláštny nepokoj. Čo ak by nás rodičia mojej ženy opäť našli a začali chodiť na návštevy?
Nakoniec som sa zamestnal ako obsluha výťahu v paneláku neďaleko nového bývania. Už na druhý deň sme s kolegom museli pomáhať žene, ktorá zostala zaseknutá v kabíne medzi dvoma poschodiami.
Otvorili sme dvere a vyviedli sme ju von. Bola nám neuveriteľne vďačná, triasla sa od strachu. Snažil som sa ju povzbudiť a povedať jej pár milých slov, aby sa upokojila. Bolo jasné, že je iná než väčšina ostatných. Nechcel som sa s ňou rozlúčiť.
Od toho momentu som začal veriť na lásku na prvý pohľad. Rozhodol som sa ju odprevadiť až domov a jemne ju držať, keďže sa po tom zážitku ani neudržala na nohách. Mala v očiach slzy a celá sa chvela. Túžil som jej dopriať nežný objatie, povedať upokojujúce slová. Vošla do bytu a dvere sa zatvorili.
Keď som večer ukladal dcéru Annu spať a moja manželka Zuzana išla do kúpeľne, vrátila sa mi spomienka na tú udalosť s návalom smútku a vzrušenia zároveň. Nemohol som dostať tú obyčajnú ženu z hlavy. Nedalo sa tomu odolať bola pekná, milá a zraniteľná.
Na druhý deň po práci som zamieril opäť k jej dverám. Susedke som povedal, že som vzdialený príbuzný z jej rodného Prešova. Behom desiatich minút som zistil, že jej muž je alkoholik a lenivec. Majú spolu dve deti.
Táto informácia ma naplnila zvláštnou radosťou. Znamenalo to, že môžem pokojne ísť domov k svojej Zuzane a Anne, s čistou hlavou. Nemám záujem o cudzie problémy a deti chcem žiť svoj vlastný život so svojou rodinou.
Pocítil som obrovskú úľavu…
