Do triedy pribudla nová žiačka menom Vierka. Keď prišla, chlapci sa ju okamžite začali doberať, no čoskoro si všimli, že nie je ľahkou korisťou. Tajnou zbraňou Vierky bola pevná sebadôvera, ktorá ju sprevádzala v každej situácii.
V tej istej triede bola aj dievča menom Ľubica, ktorá bola neustále terčom posmeškov a urážok zo strany chlapcov, smejúcich sa z jej postavy. Niekedy Ľubica len mlčala, inokedy jej vyhŕkli slzy, ale nikdy sa nepostavila na odpor či nevyslovila ostré slovo. Tým ich pobavenie ešte viac rástlo a ich posmešky, ako Poďme, kravička!, neutíchali takmer celý čas až kým do triedy neprišla Vierka.
Vierka bola vysoká, oproti Ľubici takmer dvojnásobná. Hneď ako začala chodiť do školy, aj ona sa stala predmetom výsmechu. No na rozdiel od Ľubice bola Vierka nový žiak, ale predtým navštevovala inú školu v Bratislave, kde ju spolužiaci rešpektovali a deti v susedstve sa s ňou hrávali radi.
Zlom nastal raz v školskej jedálni, keď jeden chlapec hodil po Vierke rožok, posmieval sa jej vzhľadu. Vierka bola prekvapená, ale len si oprášila omrvinky z riflí a nevšímala si ich poznámky. Neskôr na chodbe ju iný chlapec podpichol kvôli postave, no tentoraz sa Vierka nedala: sebavedome sa opýtala, prečo sa tak zaoberá jej telom. Vaše životy sú asi dosť nudné, keď ste posadnutí mojimi krivkami. Pokojne sa dívajte možno vám to spríjemní deň! Týmto priamym postojom si získala na chvíľu pokoj.
Na telesnej výchove mali žiaci skákať cez kozu. Keď prišla na rad Vierka, pod jej váhou koza spadla. Dievča však zostalo pokojné, obratne sa prevalilo a ladne dopadlo na podlahu. Aj keď ukázala svoju šikovnosť, smiech chlapcov pokračoval. Vierka ich priamo vyzvala, nech povedia, čomu sa vlastne smejú, a ponúkla sa, že im pomôže, ak sa im jej výkony zdali také zábavné. Chlapci to prijali a smiali sa ďalej.
Počas prázdnin Vierka zapracovala na sebe začala sa viac venovať pohybu, bola dôslednejšia a zmenila si farbu vlasov. Stala sa ešte sebavedomejšou a pohľadnejšou verziou seba samej.
Keď sa v septembri vrátila do školy, chlapci boli ohromení jej premenou. Zrazu sa každý chcel s Vierkou kamaratiť. Ona však pristúpila k chlapcovi, ktorý ju najviac podpichoval, s úsmevom ho pozdravila a žartom sa spýtala, či potrebuje pomoc s vymýšľaním nových posmeškov.
Po celý čas si Vierka zachovala sebadôveru. Nedovolila, aby jej slová chlapcov ublížili, vytrvalo kráčala so vztýčenou hlavou a ukazovala, že dôležité je veriť si, nezáleží na tom, čo hovoria druhí. Jej príklad naučil celú triedu, že skutočná sila nepochádza z toho, ako vyzeráme, ale z toho, ako vnímame sami seba.
