Môj život bol odjakživa poznačený neprítomnosťou môjho otca a čím viac som dospievala, tým silnejšie som túžila nájsť ho a pochopiť odpovede na otázky, ktoré mi nedali spávať. Moja mama, vtedy ešte mladá, čakala so mnou dieťa, keď ju opustil. Zostala sama, bez opory, tvárou v tvár ťažkostiam výchovy, ale všetko znášala trpezlivo a statočne. Tehotenstvo prežívala ukryté pred svetom, obávala sa hanby, ktorú by jej to mohlo priniesť. Môj otec však namiesto toho, aby prijal svoju zodpovednosť, rozhodol sa uniknúť a hľadieť len na seba.
S úctou si pamätám na moju pracovitú mamu, ktorá sa nikdy neunavila a starala sa o mňa oddane vo dne i v noci. Jej láska sa mi ukazovala v domácich koláčikoch, ktoré mi nosila z trhu, aj v nežných bozkoch na čelo, ktorými ma sprevádzala do ríše snov každý večer. Keď som dosiahla vek, kedy sa deti začínajú pýtať prečo najmä to svoje najdôležitejšie zvedavosť o otcovi vo mne rástla každým dňom, no bála som sa pýtať mamy, nechcela som jej pridať ďalšiu bolesť.
Po mnohých rokoch som sa rozhodla vydať hľadať pravdu. V zabudnutých listoch medzi mamkinými vecami som objavila papiere s menom a adresou otca. Nevediac, čo ďalej, pokúsila som sa hľadať na internete, avšak bez úspechu. Osud to však zariadil inak náhodou som si začala písať s dievčinou z môjho veku, ktorá žila v rovnakom meste ako môj otec, v Trenčíne. Ponúkla sa, že mi pomôže a tak som bez váhania vyrazila vlakom za svojím predkami.
Ako to už býva, otec nebol doma v tej dobe bol s novou rodinou na dovolenke v Tatrách. Nová priateľka však neváhala osloviť susedov a vyzvedieť ich napokon sa jej podarilo dozvedieť, že naozaj býva s rodinou na adrese, ktorú už mala pripravenú. Po návrate domov ho opäť kontaktovala v mojom mene.
Jeho odpoveď bola však chladná a bolesť sa mi zavŕtala ešte hlbšie do srdca. Otec odmietol sa so mnou stretnúť, napísal, že má nový život, nový začiatok s novou rodinou a nie je ochotný riskovať to aj pre vlastné dieťa, ktoré však je preňho už iba cudzincom. Táto pravda ma zasiahla a dala mi pochopiť slová mojej mamy, na ktoré som dlhé roky myslela.
S odstupom času však vnímam, akú chybu som urobila, keď som bez rozmyslu otvorila tie staré rany, neuvedomujúc si, že všetko má svoju cenu. Odmietnutie zo strany otca iba prehĺbilo prázdnotu, ktorú som v sebe nosila od detstva. Možno však teraz, po vší tej bolesti, prišiel čas prijať pravdu a nájsť útechu v láske, ktorú mi po celé roky neúnavne dávala moja oddaná mama. Lebo v konečnom dôsledku len ona ma naučila, čo znamená skutočne milovať.







