Vieš čo, poviem ti niečo, čo sa mi stalo fakt mi to vŕta hlavou. Soňa má už 37 rokov a nikdy sa nevydala. Celý život bola účtovníčkou, no stále má pocit, že nevie, na čo je tu, nevie nájsť zmysel svojho života, ani svoju pravú vášeň.
Ráno bola zase unavená ako vždy. Prekonala sama seba, vstala a jednoducho sa prinútila ísť do práce. Zase mala službu, lenže teraz robila ako čašníčka. Cez leto obsluhovala hostí na vonkajšej terase a keď mala rannú, musela tam byť už o šiestej ráno. Vieš ako, zákazníci prichádzali už od siedmej.
Bývala v Petržalke, na okraji Bratislavy, a doprava bola vždy taká lotéria aby nemeškala, vyrážala už o piatej, lebo autobus meškal buď kvôli zápcham alebo jednoducho neprišiel načas.
Ako vždy, Soňa nastúpila do práce a začala utierať stoly na terase prach sa tam usadí každý deň. Chcela, aby si hostia sadli za čistý stôl a na čistú stoličku. Popritom si pohmkávala nejakú známu melódiu.
Zrazu sa vedľa nej objavila malá dievčinka, mohla mať päť šesť rokov. Bola tam úplne sama! Soňa nechápavo pozerala dookola. A decko jej hovorí: Moja mamka tiež pekne spieva.
Čo tu robíš, zlatko? Takto skoro ráno a sama? pýta sa Soňa prekvapene.
Idem sa len prejsť a zobrať niečo na jedenie pre mňa a brata. Teta, nemáš kúsok chleba? opýtala sa nesmelo. Bolo vidno, že je hladná.
No jasné, že mám. Poď si sadnúť, ja sa idem pozrieť do kuchyne, čo sa tam nájde. A kde máš brata?
On je doma, tu za rohom, s babkou. Soňa sa už viac nepýtala, kde sú rodičia. Dievčatko potom ticho pokračovalo: Naši rodičia zomreli dávno. Babka je veľmi stará, už si ani nespomína na nás v poslednom čase zabúda úplne všetko.
Soňa na chvíľu stratila reč, fakt nevedela, čo na to povedať.
Nechcem vás otravovať, prosím vás len o ten chlieb, zoberiem domov bratovi a babke.
Počkaj, nikam nechoď, pôjdem s tebou. Chvíľu počkaj, vybavím si veci a ideme, povedala Soňa.
Poprosila kolegu, aby ju na chvíľu zaskočil, že potrebuje niečo vybaviť, a vyrazila s dievčatkom.
Dievča odomklo svojimi kľúčmi v byte bol asi jeden a polročný chlapček, na zemi sa hral s kockami. Usmial sa na návštevu. Na posteli ležala stará pani, evidentne v zlom stave, úplne mimo, len ležala. Soňa bola v šoku.
Preboha, čo toto je? ozvalo sa jej.
Soňa hneď volala sanitku. Zobrali starú pani preč už bolo jasné, že jej život sa chýli ku koncu. Soňa zobrala obidve deti k sebe domov. Jej vlastný trinásťročný syn bol zaskočený, keď to zbadal, ale keď mu Soňa všetko vysvetlila, pochopil a postavil sa za ňu. Mali totiž medzi sebou krásny vzťah nikdy sa nehádali. Vždy bol múdry a počúval ju, a teraz súhlasil, že bude na deti dávať pozor, kým Soňa bude v práci.
O desať dní stará pani zomrela. Bolo jasné, že deti skončia v detskom domove. Ale Soňe to trhalo srdce boli to zlatí, milí, skromní malí ľudia, pásli po ich vlastnej rodine a Soňa ich už za ten krátky čas mala rada. Presne vedela, aké by to bolo, ocitnúť sa v cudzom prostredí.
A tak sa rozhodla prevezme za nich zodpovednosť a stane sa ich pestúnkou. Z práce čašníčky dala výpoveď a prijala miesto účtovníčky u kamarátky, ktorá jej to už dlho ponúkala. Dokonca jej pomohla aj vybaviť všetky papiere. Po pár týždňoch boli deti oficiálne u nej doma.
Kamarátky sa jej smiali: No, vidíš, preto si ty chcela byť čašníčka? Zabávajú sa na tom. Presne tak, všetko to bol tajný plán! žartovala Soňa.
Kto by čakal, že sa jej život takto obráti naruby že zrazu bude mať tri deti a musí sa rozhodovať, čo ďalej, akú cestu si zvolí. Silná nikdy nebola, ale osud ju poriadne vyskúšal a ona sa rozhodla postaviť sa mu čelom.
