Spravil som chybu a náhodou som tak stretol svoj osud.

Odkedy si pamätám, mám slabý zrak, a preto som od detstva nosil okuliare. Keď som bol starší, prešiel som na kontaktné šošovky, ale niekedy som sa aj tak vybral venčiť psa alebo skočil do obchodu bez nich. Presne to sa stalo aj v ten osudný večer. Ponáhľal som sa do potravín, vyletel som z bytu a zbehol som dolu z piateho poschodia (v paneláku nemáme výťah), keď som si uvedomil, že som zabudol okuliare. Lenivosť mi nedovoľovala vrátiť sa, tak som vyrazil bez nich.

Stál som pri regáli s rybami v konzerve a asi päťkrát som sa dookola pýtal predavača, aká ryba je v ktorej konzerve a v akom je náleve. Keď však predavač začal blokovať niekoho iného, otočil som sa na dievča, ktoré stálo nablízku. Chvíľu som sa na ňu díval a čosi mi na nej bolo povedomé. Účes taký smiešny, trochu rozcuchaný uzol na hlave, ktorý pripomínal rohy, veľký červený šál, dlhý čierny kabát…

Mohli by ste mi prosím povedať, ktorá z týchto konzerv je makrela v rajčinovej omáčke?

Spomenul som si, že sme boli na paralelných triedach na strednej. Pamätal som si ju, lebo mala vždy extravagatný štýl a učitelia ju neustále napomínali za pomaľované nechty.

Toto je makrela pre teba, odpovedala mi s trochu oficiálnym tónom. Ešte niečo iné?

Prepáčte, zabudol som si doma okuliare a naozaj nič nevidím.

Prešli sme spolu obchodom, spomínal som na našich učiteľov, ona súhlasne prikyvovala a smiala sa niektorým príhodám. Po nákupe som jej navrhol, či by sme si nesadli niekde von, nadýchali sa studeného jesenného vzduchu, prípadne nezašli na čaj alebo kávu a ešte trochu neprehodili slovo. Prezradila mi, že pracuje na veterinárnej klinike, čo ma prekvapilo taký odbor by som u nej nečakal. Vymenili sme si čísla a dohodli sa, že by sme sa mohli opäť stretnúť.

Keď som dorazil domov, už s nasadenými okuliarmi som si prečítal správu, čo mi prišla päť minút po našom rozlúčení.

Prepáč, klamala som ti. Nie som tvoja spolužiačka. Chodila som na triedu A na inom gymnáziu. Ale ak by ti to neprekážalo, rada by som si s tebou niekedy dala kávu. Tentoraz pozývam ja.

Neodmietol som. Stretli sme sa opäť a nemohol som z nej spustiť oči bola krásna, oveľa krajšia, než akákoľvek iná predtým.

Začali sme sa stretávať a teraz spolu chodíme na rande. Niekedy si zo mňa robí srandu, či naozaj tak zle vidím, alebo som ju vtedy len balil, ale viem, že len vtipkuje. Bol to jednoducho zásah osudu.

Оцініть статтю
Додати коментар

;-) :| :x :twisted: :smile: :shock: :sad: :roll: :razz: :oops: :o :mrgreen: :lol: :idea: :grin: :evil: :cry: :cool: :arrow: :???: :?: :!:

five × three =