Toto leto k nám prišla na návštevu milovaná švagriná mojej manželky. Vždy som ju doma nazýval naša “zlatíčka”, pretože na rodinných stretnutiach všetci, mamička, otecko aj teta, rozprávali výlučne o nej samé chvály, bola výbornou žiačkou, absolvovala univerzitu, našla si dobrú prácu vo svojom odbore, jednoducho dokonalá dcérka.
Moja manželka, tá staršia, naopak, ani vysokú školu nedokončila a radšej sa vydala. Nikto to však príliš neriešil, lebo som mal zázemie, bol som celkom zabezpečený, vlastnil som byt v Bratislave, nové auto Škoda a celkom slušný príjem v eurách zo svojej firmy. Sama najlepšia dcéra však naďalej zostávala švagriná.
A tak, toto leto, zavítala švagriná na rodinný obeh a úplne bez okolkov ma oslovila s prosbou o pôžičku. Vraj by si chcela vziať hypotéku na byt v Trnave, ale na vlastné nasporenie jej to nevychádza. Pre mňa to nebol až taký veľký obnos, takže som jej bez výčitiek požičal. Prisahala, že to všetko čestne vráti, pracuje predsa na úrade, takže príjem jej nechýba, splácať bude načas, veď je zodpovedná.
Stalo sa však niečo, čo by ste nečakali už o týždeň som na Instagrame videl jej fotky z dovolenky pri mori v Chorvátsku. Áno, trochu ma to zaskočilo, lebo kto naozaj nemá peniaze na zálohu na byt, ako si môže dovoliť letnú dovolenku na Istrii?
Rodine porozprávala, že celý rok šetrila práve na tento výlet, no skutočnosť bola taká, že hypotéku si stále nevzala. Opýtal som sa jej na to priamo len mykla plecom a povedala, že si všetko premyslela a rozhodla sa nekupovať nič.
Požiadal som ju teda slušne, aby mi vrátila požičané peniaze. Prišla odpoveď, ktorú som naozaj nečakal: vraj peniaze už nemá, všetko minula na dovolenke, a že veď časom tie eurá zarobí, mám byť trpezlivý.
V tej chvíli som pochopil, že celý čas nemala v úmysle žiadny byt kupovať. Požiadal som ju ešte raz, aby mi sumu čo najskôr splatila, lebo som jej ich dal na bývanie, nie na Jadran. A jej odpoveď ma zabolela: Neboj sa, peňazí budem mať dosť, teraz ale nič nemám, počkáš.
Ako myslíte, že sa to skončilo? Samozrejme, švagriná bežala za svokrou a všetkým rozprávala, že som na ňu tlačil a žiadal peniaze pred dohodnutým časom. Zrazu bola opäť ona najdokonalejším anjelikom rodiny a my s manželkou sme zostali tí bohatí bezcitní zlodeji.
