Mária bola moderná žena, alebo sa aspoň tak snažila pôsobiť. Vždy bola upravená, čo jej umožňovala dobrá práca, v ktorej si ju šéfovia veľmi vážili. Mala dvoch dospelých synov starší mal tridsaťosem rokov, mladší tridsať. Okrem toho mala aj dve nevesty.
Mária stále tvrdila, že jej nevesty boli úplne odlišné, rovnako ako jej synovia. A vlastne to bolo úplne pochopiteľné. Jej staršia nevesta, Zuzana, pochádzala z dediny. Mária sa nikdy nenechala ovplyvniť predsudkami o dedinčankách a mestských dievčatách, no Zuzana bola v mnohom živým stelesnením dedinskej povahy.
Samozrejme, Mária sa nikdy nestarala do rodinného života svojich synov, a preto toho vedela o ich domácnostiach len málo. O živote staršieho syna s manželkou tušila iba to, že svadba bola rýchla, lebo Zuzana zostala tehotná ich prvorodený sa narodil len päť mesiacov po svadbe. Zdalo sa jej, že Zuzana berie manžela ako nutnú samozrejmosť.
Zuzana bola komplikovaná povaha, s ňou bolo ťažké vychádzať. Volala Márii len vtedy, keď mali doma problém, pretože sa najradšej sťažovala a lamentovala. Priateľov Zuzana nemala, lebo rozprávať sa s ňou bolo ozaj náročné.
Mladšia nevesta, Viera, bola úplný opak. Po svadbe sa s Máriou spriatelila, rada sa s ňou rozprávala. Časom Mária Viere našla miesto vo svojej kancelárii. Kolegovia si Vieru pochvaľovali, bola pracovitá a sympatická. Viera držala kamarátstva len s niekoľkými najbližšími, občas sa stretli na kávu či koláč.
Jedno zamračené ráno sa v práci objavila Zuzana. Mária tušila, že v rodine staršieho syna je napätie, no nezasahovala. Tentoraz Zuzana prišla aj so svojou sestrou:
No mama! Už viac nevydržím! Mám toho dosť! Rozhodla som sa opustiť tvojho syna, prenajmem si byt, nech si žije bezomňa, ten grobian!
Dobré ráno, Zuzana. Vieš, že sa do vášho vzťahu nezapájam. Ale povedz, kde chceš bývať a ako budú deti cestovať do školy?
Prenajmem si byt v centre Bratislavy.
A ako chceš platiť nájom, keď sú byty také drahé?
Práve preto som prišla za tebou! Ako stará mama mi predsa musíš pomôcť. Si mi povinná!
Zuzana, toľko peňazí nemám. Ak ich skutočne potrebuješ, vydrž aspoň do večera. Vyberiem ich z účtu a dám ti koľko budeš potrebovať. Nečakala som, že budeš takto potrebovať peniaze.
Poďme, Zuzana povedala jej sestra, vieš, že matka bude vždy na strane vlastného syna.
Práve sa chystali odísť, keď z druhej miestnosti vystrašene vyšla Viera, pohliadla zvedavo na Máriu.
Na čo zízaš? Uvidíš, dostaneš rovnakú odpoveď! Ani tebe nepomôže, keď budeš potrebovať!
Viera sa skutočne zľakla temperamentu tých dvoch žien. Hľadiac otázkami na Máriu, tá s úsmevom len povedala:
Nevadí, nastavím platbu do večera. Keď už sú deti v tom zapletené, sú to len peniaze. Nech si každý urobí názor sám…
Večer som si pri káve uvedomil, že v rodine sa človek musí naučiť nepodliehať citovému vydieraniu a vždy myslieť na deti. Pomôžem, keď treba, ale najviac záleží na ľudskosti, nie na nárokoch.
