Neviem si spomenúť na svojho otca. Poznám ho len z príbehov, ktoré mi rozprávala mama. Predtým, než som prišiel na svet, bolo všetko vraj v poriadku. Otec bol mame oporou a pomáhal jej. No s nami býval necelý rok. Hneď ako ma mama porodila, zmizol. Boli to časy bez mobilných telefónov, takže mama nemala ani tušenie, kde ho hľadať. Ani v práci nevedeli, kde je. Pre moju mamu to bolo naozaj náročné obdobie.
Pustila sa do práce, no nemala nikoho, kto by sa o mňa postaral. Všade ma brávala so sebou. Pamätám si veľmi dobre, aká zima bolo v miestnosti, kde mama pracovala v Bratislave. Preto som často býval chorý. Neskôr som začal chodiť do škôlky a mama si našla nové miesto ako upratovačka.
Peníze sme nikdy nemali nazvyš, ale videl som, koľko úsilia mama vkladala do každého dňa. Všetko robila pre mňa. Po tom, čo sa otec zachoval, rozhodla sa žiť pre mňa. Vyštudoval som gymnázium, potom univerzitu. Našiel som si prácu, a teraz sa snažím mame pomáhať. Robím všetko preto, aby bola čo najviac spokojná. Celé tie roky sme o otcovi nepočuli ani slovo. Nikdy sa nezaujímal, ako žijem.
Jedného dňa som však počul klopanie na dvere. Mama išla otvoriť a ja som začul mužský hlas. Vyšiel som a videl som starého muža s palicou. Mama sa na mňa otočila a povedala, že je to môj otec.
Plakal a ospravedlňoval sa. Tvrdil, že bol mladý a nerozumný. Vraj sa bál zodpovednosti. Celé tie roky žil v Trnave s inou rodinou a mala s nimi dcéru Moniku, ktorá je o čosi mladšia odo mňa. Neskôr začal piť a druhá žena ho vyhodila z domu. Teraz na staré kolená ho nechce ani ona, ani dcéra. Ostala mu už len nádej na mňa a mamu. Ja som nevedel, čo robiť.
Na jednej strane je to môj otec, čakal som na neho celé roky. Ale na druhej strane, nechal nás a objavil sa až vtedy, keď potreboval pomoc. Najviac mi je ľúto mamy, nechcem, aby sa trápila. Mama do mňa vložila toľko energie a zdravia, naučila sa žiť sama, a teraz sa objaví on. Povedal som mu, že potrebujem čas na rozmyslenie. Mama mlčala, len poznamenala, že to musí byť moje rozhodnutie.
V ten deň som pochopil jednu vec. Život nás nutí robiť rozhodnutia, ktoré nemajú jasnú odpoveď. Ale najdôležitejšia je úcta a vďačnosť k tomu, kto nás viedol a dal nám všetkopre mňa je to moja mama.
