Má iba 16 rokov, keď ju privádza domov Dievča, už zjavne tehotné, staršie o rok od neho.
Zuzana študuje na tej istej strednej škole ako on, len na inom ročníku. Niekoľko dní Peter pozoruje, ako neznáma dievčina zahrabáva do kúta a ticho plače. Neušlo mu zaokrúhľujúce sa brucho, rovnaké oblečenie nosené dva týždne a prázdny, bez nádeje pohľad.
Ako sa ukáže, jej príbeh pozná takmer každý Vnuk známeho podnikateľa v Bratislave sa s ňou stýkal, a potom jednoducho zmizol, odcestoval kvôli naliehavej záležitosti do Košíc. Jeho rodičia o nej nechceli počuť. Povedali jej to priamo.
A jej vlastní, akoby žili v stredoveku, bojac sa hanby, vyhodili ju z domu a odišli na záhradu. Niektorí Zuzane súcitia, iní sa za jej chrbtom posmievajú.
Sama si za to môže. Mala premýšľať hlavou!
Peter už nemôže dlhšie pozerať. Zamyslí sa a pristúpi.
Nebude to ľahké, prestaň škriekať. Navrhujem, aby si sa k nám nasťahovala, môžeme sa aj zosobášiť. Ale hneď hovorím neviem klamať a nebudem predstierať, že všetko je ideálne. Budem jednoducho pri tebe a sľubujem, že to zvládneme.
Zuzana si utrie slzy a pozrie sa na chlapca. Čo tu hovoriť Obyčajný chlapec, bez lesku. A ona snívala o úplne inom manželovi! Lenže v jej situácii voľba nebola a Zuzana s ním išla.
Rodičia sú v šoku, mama prosí Petra, aby sa spamätal, ale on je neústupný.
Mami, nedramatizuj, nejako to bude. Mám dve štipendiá, bežné a sociálne. Budem privyrobovať, zvládneme to!
Ale predsa si chcel ísť na vysokú školu!
No a čo? Žijeme nejako. Otec pracuje celý život v továrni, ty v obchode. Ľudia bez vysokej školy tiež nejako žijú. Mami, to nie je koniec sveta!
Zuzana sa nasťahuje do Petrovej izby. Odovzdá jej svoju posteľ, a sám sa presunie na nepohodlný rozkladací gauč. Niekoľko dní je veľmi tichá. Ako tieň, chodí s ním za ruku do školy a domov, až nakoniec vybuchne.
Mám dosť! Prečo tvoji rodičia na mňa krivo pozerajú? Nepáčiš sa im! A prečo nestráviš so mnou čas? Sedíš v knihách alebo niekde zmizneš?!
Peter je prekvapený.
A ty nemyslíš, že to je normálne? No nepáčiš sa im, ale prijali ťa a neotravujú. Krivo pozerajú? Tvoji vlastní ťa ani vidieť nechcú. A rodičia otca tvojho dieťaťa? Kde sú? Sedím v knihách, lebo sa učím a nechcem vyletieť po prvom ročníku. A štipendium sa mi tiež zíde. Zmiznem? Lebo privyrobujem a nemám chuť pozerať s tebou plačlivé seriály.
Zuzana sa rozplače.
Načo tak hovoríš?
Ako? Hovoril som, že neviem klamať. A vôbec, kedy ideme na matriku?
Nemôžem tak ísť, kúp mi pekné šaty, s vysokým pásom, aby brucho nebolo vidno.
O čo ti ide? Prinesieme potvrdenie o tehotenstve, aké šaty? Musím ešte zbierať na kočík a postieľku
Mama siahne po valeriáne, ale pomaly sa zmieri so situáciou a čoraz častejšie pozrie na detské oblečenie. Veď sa nedeje nič strašné Nech žijú, nech sa zosobášia, a oni s otcom pomôžu, ako len sa dá. Len to dievča je nejaké nevďačné, večne nespokojné s Petrom, s nimi, s tesným bytom. Možno keď porodí, tak sa zmení.
Ale Zuzana sa nemieni meniť. Keď sa Peter vráti špinavý a unavený z autoumyvárne, prinesúc do izby vychudnutú mačku, prepadne do zúrivosti.
Ty idiot! Na čo nám tá otrhaná mačka? Vynes ju! Vyhoď ju z bytu!
Ale Peter sa len usmeje.
Nie, ona je gravidná. Zostáva, tak ani nezačínaj. Radšej sa zatvor a zohrej mi obed.
Ach, tak?! Zuzana takmer zapiští. Vyberaj! Buď ona, alebo ja! Tá beštia tiež na mňa krivo pozerá!
Načo? Peter sa na ňu pozrie s nedôverou. To je môj dom a nemusím vyberať. To je moja mačka a ak ti to prekáža, môžeš odísť. Ani mama mi také podmienky nekládla. Možno je čas prestať pozerať na všetkých z výšky?
Zuzana hysterizuje, plače, závidí tej chudej, zanedbanej mačke. Kde vlastne Peter vybadal u nej brucho? Ale brucho sa objaví mačka skutočne je gravidná.
Chlapec je unavený, ale keď ho začne prepadávať ľútosť, odháňa tie myšlienky. Nejako to zvládnu. Zuzana porodí, upokojí sa, a skôr mačka ich zabaví. Chlpaté mačiatka vedia všetkých do lepšej nálady.
Ale všetko sa odvíja inak Dedko, známy v Bratislave podnikateľ, sa vráti z dlhej služobnej cesty a dozvie sa o všetkom. Nájde vnuka, natiahne mu uši a oznámi, že ho odreže od peňazí, ak sa pravnuk bude vychovávať v cudzej rodine. A stratiť takú kapsu sa chlapec veľmi bojí.
Zuzana s ním odíde ešte v ten istý deň, ani sa nerozlúčiac s Petrom. Našťastie má doklady pri sebe (chystala sa po vyučovaní k lekárovi). Na svoje veci mávne rukou kúpia jej nové! A do tej lacnej strednej školy sa viac nevráti!
Peter je zdrvený Ako tak? Ani sa nerozlúčila, nezavolala, nepovedala ani slovo. Vyhodí všetky jej veci a dlho sedí sám v tme, objímajúc svoju mačku.
Mačka všetko rozumie. Ticho sa k nemu pritulí, cítia, že je potrebná. Súcití, mňauká, utešuje.
Peter sám prijíma jej pôrod, nedopúšťajúc k mačke nervóznu mamu a zmäteného otca. Sedí pri nej, hovorí k nej jemne, upokojuje. Stráži, či všetko ide dobre, a drží telefón v pohotovosti, aby v prípade potreby zavolal veterinára.
Všetko dopadne dobre, mačka porodí štyri mláďatá. Peter vymení podložku, prinesie čerstvú vodu a krmivo. Ešte raz sa uistí, že je všetko v poriadku, a vyčerpaný zatvorí oči, cítia, ako sa najmenšie mačiatko pritulí do jeho dlane, a pomyslí si, že niekedy zvieratá prejavujú viac vďaky ako ľudia.Má iba 16 rokov, keď ju privádza domov Dievča, už zjavne tehotné, staršie o rok od neho.
Zuzana študuje na tej istej strednej škole ako on, len na inom ročníku. Niekoľko dní Peter pozoruje, ako neznáma dievčina zahrabáva do kúta a ticho plače. Neušlo mu zaokrúhľujúce sa brucho, rovnaké oblečenie nosené dva týždne a prázdny, bez nádeje pohľad.
Ako sa ukáže, jej príbeh pozná takmer každý Vnuk známeho podnikateľa v Bratislave sa s ňou stýkal, a potom jednoducho zmizol, odcestoval kvôli naliehavej záležitosti do Košíc. Jeho rodičia o nej nechceli počuť. Povedali jej to priamo.
A jej vlastní, akoby žili v stredoveku, bojac sa hanby, vyhodili ju z domu a odišli na záhradu. Niektorí Zuzane súcitia, iní sa za jej chrbtom posmievajú.
Sama si za to môže. Mala premýšľať hlavou!
Peter už nemôže dlhšie pozerať. Zamyslí sa a pristúpi.
Nebude to ľahké, prestaň škriekať. Navrhujem, aby si sa k nám nasťahovala, môžeme sa aj zosobášiť. Ale hneď hovorím neviem klamať a nebudem predstierať, že všetko je ideálne. Budem jednoducho pri tebe a sľubujem, že to zvládneme.
Zuzana si utrie slzy a pozrie sa na chlapca. Čo tu hovoriť Obyčajný chlapec, bez lesku. A ona snívala o úplne inom manželovi! Lenže v jej situácii voľba nebola a Zuzana s ním išla.
Rodičia sú v šoku, mama prosí Petra, aby sa spamätal, ale on je neústupný.
Mami, nedramatizuj, nejako to bude. Mám dve štipendiá, bežné a sociálne. Budem privyrobovať, zvládneme to!
Ale predsa si chcel ísť na vysokú školu!
No a čo? Žijeme nejako. Otec pracuje celý život v továrni, ty v obchode. Ľudia bez vysokej školy tiež nejako žijú. Mami, to nie je koniec sveta!
Zuzana sa nasťahuje do Petrovej izby. Odovzdá jej svoju posteľ, a sám sa presunie na nepohodlný rozkladací gauč. Niekoľko dní je veľmi tichá. Ako tieň, chodí s ním za ruku do školy a domov, až nakoniec vybuchne.
Mám dosť! Prečo tvoji rodičia na mňa krivo pozerajú? Nepáčiš sa im! A prečo nestráviš so mnou čas? Sedíš v knihách alebo niekde zmizneš?!
Peter je prekvapený.
A ty nemyslíš, že to je normálne? No nepáčiš sa im, ale prijali ťa a neotravujú. Krivo pozerajú? Tvoji vlastní ťa ani vidieť nechcú. A rodičia otca tvojho dieťaťa? Kde sú? Sedím v knihách, lebo sa učím a nechcem vyletieť po prvom ročníku. A štipendium sa mi tiež zíde. Zmiznem? Lebo privyrobujem a nemám chuť pozerať s tebou plačlivé seriály.
Zuzana sa rozplače.
Načo tak hovoríš?
Ako? Hovoril som, že neviem klamať. A vôbec, kedy ideme na matriku?
Nemôžem tak ísť, kúp mi pekné šaty, s vysokým pásom, aby brucho nebolo vidno.
O čo ti ide? Prinesieme potvrdenie o tehotenstve, aké šaty? Musím ešte zbierať na kočík a postieľku
Mama siahne po valeriáne, ale pomaly sa zmieri so situáciou a čoraz častejšie pozrie na detské oblečenie. Veď sa nedeje nič strašné Nech žijú, nech sa zosobášia, a oni s otcom pomôžu, ako len sa dá. Len to dievča je nejaké nevďačné, večne nespokojné s Petrom, s nimi, s tesným bytom. Možno keď porodí, tak sa zmení.
Ale Zuzana sa nemieni meniť. Keď sa Peter vráti špinavý a unavený z autoumyvárne, prinesúc do izby vychudnutú mačku, prepadne do zúrivosti.
Ty idiot! Na čo nám tá otrhaná mačka? Vynes ju! Vyhoď ju z bytu!
Ale Peter sa len usmeje.
Nie, ona je gravidná. Zostáva, tak ani nezačínaj. Radšej sa zatvor a zohrej mi obed.
Ach, tak?! Zuzana takmer zapiští. Vyberaj! Buď ona, alebo ja! Tá beštia tiež na mňa krivo pozerá!
Načo? Peter sa na ňu pozrie s nedôverou. To je môj dom a nemusím vyberať. To je moja mačka a ak ti to prekáža, môžeš odísť. Ani mama mi také podmienky nekládla. Možno je čas prestať pozerať na všetkých z výšky?
Zuzana hysterizuje, plače, závidí tej chudej, zanedbanej mačke. Kde vlastne Peter vybadal u nej brucho? Ale brucho sa objaví mačka skutočne je gravidná.
Chlapec je unavený, ale keď ho začne prepadávať ľútosť, odháňa tie myšlienky. Nejako to zvládnu. Zuzana porodí, upokojí sa, a skôr mačka ich zabaví. Chlpaté mačiatka vedia všetkých do lepšej nálady.
Ale všetko sa odvíja inak Dedko, známy v Bratislave podnikateľ, sa vráti z dlhej služobnej cesty a dozvie sa o všetkom. Nájde vnuka, natiahne mu uši a oznámi, že ho odreže od peňazí, ak sa pravnuk bude vychovávať v cudzej rodine. A stratiť takú kapsu sa chlapec veľmi bojí.
Zuzana s ním odíde ešte v ten istý deň, ani sa nerozlúčiac s Petrom. Našťastie má doklady pri sebe (chystala sa po vyučovaní k lekárovi). Na svoje veci mávne rukou kúpia jej nové! A do tej lacnej strednej školy sa viac nevráti!
Peter je zdrvený Ako tak? Ani sa nerozlúčila, nezavolala, nepovedala ani slovo. Vyhodí všetky jej veci a dlho sedí sám v tme, objímajúc svoju mačku.
Mačka všetko rozumie. Ticho sa k nemu pritulí, cítia, že je potrebná. Súcití, mňauká, utešuje.
Peter sám prijíma jej pôrod, nedopúšťajúc k mačke nervóznu mamu a zmäteného otca. Sedí pri nej, hovorí k nej jemne, upokojuje. Stráži, či všetko ide dobre, a drží telefón v pohotovosti, aby v prípade potreby zavolal veterinára.
Všetko dopadne dobre, mačka porodí štyri mláďatá. Peter vymení podložku, prinesie čerstvú vodu a krmivo. Ešte raz sa uistí, že je všetko v poriadku, a vyčerpaný zatvorí oči, cítia, ako sa najmenšie mačiatko pritulí do jeho dlane, a pomyslí si, že niekedy zvieratá prejavujú viac vďaky ako ľudia.
