Počkajte, hovorí muž. Načúval som na vašej stanici, vystúpil som na chvíľu, vrátil som sa do vagóna a moje veci už nie sú. Pozrel som z okna a videl som nejakého muža, ktorý nesie moju tašku. Vyskočil som za ním, ale ten už zmizol
A prečo ste nešlo späť do vagóna a potom riešil situáciu? pýta sa Ľubica.
Rozumiete, hľadal som toho muža a medzitým odjel môj vlak
Ľubica, unavená po práci, kráča po úzkom chodníku v centre Bratislavy. Pracuje v maličkom kvetinárskom obchode na hlavnej ulici. Pred Vianocami je tam neustále davy zákazníkov, často až príliš.
Je chladno, každodenne padá sneh a ona sa chráni v teplom zimnom kabáte. Celý deň nestihne ani na chvíľu posedie. Kráča a sníva, že sa dostane domov, uvoľní sa a zaspí.
V tom si nevšimne, ako k nej prichádza neznámy muž. Zastaví sa a pozrie na neho.
Pred ňou stojí muž okolo štyridsiatich rokov, oblečený trochu nezvyčajne. Ľubica urobí krok bokom, aby ho obíšla.
Prepáčte, pomôžete mi? spýta sa neznámy náhle.
Zaskočená stojí.
Ja muž pohnúť hlavou a na okamih zatvorí oči. Cestoval som vlakom na svadbu svojej dcéry. A stalo sa niečo
Muž na chvíľu zamračí a pozrne sa pozerá na Ľubicu. Žena sa opäť snaží ho obísť.
Počkajte, hovorí muž znovu. Vystúpil som na vašej stanici, vrátil som sa do vagóna a všetko, čo som mal, zmizlo. Pozeral som z okna a videný muž so svojou taškou už bežal preč. Vyskočil som za ním, ale už sa stratí.
A prečo ste nešiel späť do vagóna a potom riešil problém? spýta sa Ľubica.
Vieš, hľadal som toho muža a môj vlak medzitým odjel
Tak ste mali niekam ísť, aby ste to vyriešili, Ľubica už začína byť rozladenejšia.
Volali ma všade. Povedali, že mám čakať. Ďalší vlak ide až o niekoľko hodín. V oddelení som nečakal. V mojej taške bola moja bieliza, doklady a peniaze všetko, čo som mal. Potreboval som sa umývať a zohriať. Všetko vám vrátim, prosil muž s nádejou v očiach.
A kľúče od bytu, nedáte ich? zareaguje rozhorčene Ľubica.
Všetci sa pred mnou schovávajú. Bože, prečo mi nikto neverí? muž zdvihne hlavu a dlhým smutným pohľadom sa pozerá do neba. Ľubicu napĺňa ľútosť nad ním.
Podívne ho kritickým pohľadom. Oblečený je neškoro, možno skutočne stratila veci v taške Ale hovorí a správa sa slušne.
Dobre. Poďte ku mne, inak sa skutočne ochladíte. Niečo s oblečením vymyslím, hovorí.
Ďakujem, ste veľmi láskavý. Iní ma neposlúchli, muž kráča za ňou.
Ľubica vstúpi do svojho bytu a posadí sa na malú stoličku v úzkom chodbovom priestore. Veľmi chce spať.
Choďte do kúpeľa, prikývne, ukazujúc dvere. Ja medzitým nájdem niečo na oblečenie. Ako sa voláte, mimochodom?
Michal, muž nájde vypínač a zamkne sa v kúpeľni.
Zo dverí sa ozve šum vody.
Ľubica si povzdychne. Sny o odpočinku sa rozplynú.
Žiadny problém, peniaze nebudú chýbať, hovorí, zatiaľ čo zbiera všetko potrebné a pristúpi k dverám. Keď voda utichne, oznámi, že oblečenie je na komode v chodbovej.
Naleje si polievku do misky a dá ju do mikrovlnky ohriať. Sadne si na stoličku a zamyslí sa. Ak by mama prišla, určite by to pochopila zle. Čo si myslí, keď v kúpeľni niekto umýva?
Dajme mami nejaký nátlak v obchode alebo u susedy, pomyslí si.
Zároveň sa v hlavnej spálni ozýva matkin hlas: Ľubico, si doma? Ľubica vyjde z kuchyne. Myslela som, že to si ty v kúpeľni. Kto sa tam práve umýva? matka mrkne očami.
Mami, nekríč. Ten muž prišiel z vlaku a zostal u mňa. Zostane a potom odíde, snaží sa Ľubica upokočiť.
Už mu už vyrobilaš šaty? Čo sa stalo? spýta sa matka.
Povedala som, že som ho stratila. Všetky jeho veci sú preč, odpovedá Ľubica.
Bože. A ty si ho priniesla domov? Nikdy ho nepoznáš. Nemyslím, že si prišla načas. Možno ho zavoláme?
Mami, nehovorí nezmysly. Všade už bol. Čakaj na vlak, umy sa a odiš! Ľubica tiše dodáva.
Z kúpeľne znovu znie šum vody a dvere sa zatvoria a otvoria.
Zobral som oblečenie, usudzuje Ľubica.
Matka sa posadí pri vchode a čaká.
Čoskoro do kuchyne vstúpi Michal, trošku ostýchavo a s výčitkami. Ľubica pochopí, že počul ich rozhovor.
Tak povedz. Ako sa to mohlo stať silnému a zdravému mužovi? spýta sa matka, hľadí mu do očí.
Ospravedlňujem sa, že som sa vtrhol. Išiel som na svadbu dcéry do Košíc, a teraz nemám telefón, doklady ani peniaze, rozpráva s rozpačatenými rukami.
A prečo ste sem? Nie sme blízko k stanici, spýta sa matka.
Mama! Daj mi niečo na jedenie. Prestaňte ma vyťahovať otázkami, rozhorčí sa Ľubica. Sadnite si, Michale, pripravila som vám polievku.
Keď som bola malá, zbierala som mačky a šteniatka na ulici, a teraz vodím mužov domov pohne sa a uvoľní miesto pri stole.
Jedzte, Michal. Ale buďte opatrný. Ak sa vám bude páčiť moja mama, nevycestujete, žartuje Ľubica s náznakom sarkazmu.
Pretože celé dni pracujete, nemáte osobný život. Čoskoro vám bude tridsať, čas na manželku. Ako môžem nechať sa báť, keď nie som u vás?
Mama, prestaň. Michal myslí, že ho ženíme, ľahko sa zasmeje.
Nebojte sa, upokojuje Ľubica Michala.
No tak, máma máva rukou a odchádza do izby.
Je to vážna vaša mama, poznamená Michal a odkladá taniere.
Výchová nás s bratom zvládala sama. Bojí sa, že zostanem sama s dieťaťom v rukách, ak sa ničoho nezmení.
Rozumiem. A kde pracujete?
V kvetinárni. A ako prežijete bez pasu a peňazí? pýta sa Ľubica.
Sľúbili mi pomôcť. Môžem zatelefonovať dcére, že nepríde na svadbu, a priateľovi
Teraz, hovorí, a ide do izby.
Matka v tom momente vyberie z truhly zlatý prsteň a šperky.
Ticho, prosím, zasyčala. A ak on neviem, koho? Odnesiem to tetičke Márii, a odišla po koridóre.
Ľubica ho nebráni. Zbytočné.
Ľubica položí na stôl pred Michala telefón a stane pri okne.
Michal zavolá dcére a z jeho tváre Ľubica vidí, že dcéra je sklamaná, že otec nepríde na svadbu.
Potom niekomu zavolá a požiada o adresu domu.
Očakávam, že čoskoro príde šofér. Nemal som vôbec ísť. Moja žena nechcela, aby ma spoznala s novým mužom. Dcéra ma pozvala, takže som šoféra zbytočne čakal, hovorí smutne.
A kto ste, keď príde šofér? pýta sa Ľubica prekvapene.
Michal mu začína páčiť. V bratovom oblečení vyzerá slušne, aj keď je mierne drobný.
Máme s kamarátom malý podnik na opravu spotrebičov. Je to malé spoločné podnikanie. Priateľ mi odradil od jazdy autom, tvrdil, že nepoznám Košice, a na svadbu by som nemal byť, tak som použil vlak. Lepšie by bol let, ale
Obe sa usmúvajú. Ľubica myšlienkovo pozoruje, že jej matka má pravdu ak by sa vrátila z práce a čakala by ju muž, deti by možno už čakal ich spoločný dom.
Jej život by mohol mať zmysel. Takmer tridsať, stále býva u matky a žiadne perspektívy.
Bola raz Lia, ale to už je minulosť. Zamilovala sa, svedčila k svadbe a stratila nielen snúbenca, ale aj priateľku.
Ste milá. Všetko bude v poriadku, hovorí náhle Michal a ukončí jej úvahy.
A vy? Prečo ste sami? Všetko máte, aj podnik, spýta sa matka.
Áno, prišiel som na svadbu sám, a vy ste múdra. Nič sa nepospalo. Rozviedol som sa, nič nevyšlo. Súčasní ľudia sú opatrní, muži sú podobne. Ste unavená po práci, ja som vám neponúkol odpočinok. Ospravedlňujem sa, hovorí s ľútostným výrazom.
Rozprávajú sa dlho. Vonku sa stmívá, keď zazvoní mobil.
To som ja. Sashko asi prišiel, povie Michal a vezme Ľubicinu telefón.
Teraz odíde a už ho nikdy neuvidím. A opäť prídu nudné, jednotvárne dni, pomyslí si.
Poďte, auto je dole. Veľká vďaka, položil telefón na stôl a vstane.
Zapísal som svoj kontakt. Aby ste ma nenašli, zapísal som sa ako Michal z vlaku. Asi ma nezavoláte, spýta sa a pozerá na Ľubicu.
A ak budete potrebovať pomoc, môžete sa na mňa spoliehať. Ďakujem vám veľmi pekne, oblečenie vrátim, neobávajte sa. Ospravedlňte sa mojej mame, že som sa zdál nepríjemný, hovorí so smutnými očami a Ľubica takmer plače.
Cudzí človek, ale ona nechce, aby odišiel. Kto on je a kto ona? Ľubica sa usmeje.
Už nechoďte do takých situácií.
Nie. Teraz budem jazdiť len autom alebo lietať lietadlami. Žiadne vlaky, usmeje sa Michal.
Ľubica pozerá, ako v hustých zimných súmrakoch Michal vychádza z podjazdu, zastačí pri aute, otvorí okno a máva.
A to je všetko. Zajtra ma ani nepamätá
Pustila si ho? spýta sa matka, keď sa vracia.
Takže sa hneď hádaš, že som ho priniesla domov, a teraz sa pýtaš, prečo som ho pustila, snaží sa Ľubica neukázať, aká je sklamaná.
Je to dobrý človek, to vidno.
Prečo si schovávala šperky?
No, som hlúpa vzdychne matka.
Tri týždne uplynú. Pred Silvestrom sa Ľubica cíti, akoby sa jej Michal objavil v snoch.
Jedného dňa, 31. decembra, pracuje v kvetinárni. Majiteľ sa ospravedlňuje, ale sľubuje, že pomôže, pretože zákazníkov bude veľa.
Ľubica sa pozerá z okna aĽubica sa pozerá z okna a vidí, ako sa na ulici rozsvietili stovky farebných svetiel, prinášajúcich nádej a vianočný čarovný pocit.
