Vieš, Mária, aby som takto šmýkla v zlate, vstávam každé ráno o piatej, dopredu nakŕnim kravy, napojím telá a rozdelím krmivo, potom sa vyberám do poľnej práce. Nie je po čom žiadať závist. Keby si poznala život na vidieku, nezdávala by si sa takýmto snom.
Ó, Zdenka! Aká si krásavica! A ešteže nepovieš, že žiješ na vidieku. Pozri sa na seba zlaté náhrdelníky, náramky, dokonca aj zlatý prsteň! Mária rozprávala bez prestania, keď uvidela starú kamarátku. No, Zdenka, všetci hovoria, že na dedine žiť je ťažké. Ale keď ťa takto vidíme, každý mestský chlap sa raz na dedinu presťahuje. V dedine je možno žiť, vyzerať štýlovo a lesknúť sa v zlate!
Vieš, Mária, aby som takto šmýkla v zlate, vstávam každé ráno o piatej, dopredu nakŕnim kravy, napojím telá a rozdelím krmivo, potom sa vyberám do poľnej práce. Nie je po čom žiadať závist. Keby si poznala život na vidieku, nezdávala by si sa takýmto snom.
Zdenka, ja neviem, čo je to dedina! Ja od detstva poznám kravy i ošípané, ale ty si sa stala nejakou vidieckou paničkou pre mňa záhada. Vždy sme si mysleli, že po škole sa už nikdy nevrátiš domov.
Ach, čo už je minulé, tak minulé. V mladosti sme všetci maksimalisti a veríme, že všetko pôjde podľa plánu, ale realita má iný smer.
Zdenčina povaha bola tvrdá a neústupčivá čo povedala, hneď aj urobila. Už od detstva tvrdila, že dedina s polnými trhlinami, zemiakovými záhradami a krávou sa jej nehodí, pretože je krásna, múdra a zaslúži si najlepšie. Verila, že tie kravy jej v živote už nikdy nebudú nápomocné.
Mami, už sa nikdy nevrátim do vašej dediny. Po skončení školy odíde do Bratislavy, nájde bohatého snúbenca, vydáme sa za neho a zostaneme v meste. V dedine ma nebolo dosť!
Dobre, Zdenka, ale kto vie, kam nás život zavedie. Dedina nie je horšia ako mesto, ľudia tam tiež žijú. Keby si šla po kravy, dcérka, všetko by mi bolo ľahšie, a ja by som medzitým pripravila večeru.
Nože si predstav, že by som išla po kravy! Všetci by sa mi smiali. Mami, ja nechcem a ani nevstúpte so mnou na toto otázanie.
Ostatné deti kravy zbierajú a rodičom pomáhajú. Čo ťa robí lepšou, dcérka?
Mami, čo mám pozerať na ostatných? Mám svoj rozum
Maminá, Jana, len povzdychla a potichu išla na pastvinu, keď dcéra nanášala na tvár kilogramy kozmetiky na dedinskú diskotéku.
Zdenkine kamarátky požiúravé pohľady vrhali na miestnu kráľovnú, ktorá sa nikdy nezdržovala pri domácich prácach, ani neumývala riad, natoľko, že sa ani do stodoly nehrabala. Zdenka ani neviedla, odkiaľ má začať s kravami. Veková rozdielnosť neskorák, nečakaný, nečakateľný. Staršia dcéra už bola vydatá a mala vnuka, a práve Jana zistila, že je tehotná. Narodili takmer súčasne s dvoma mesiacmi rozdielu. Ako nezohnať malú?
Čas plynul, deti rástli, dospeli, rodičia starnuli. Zdenka ukončila školu. Vyučovacie skúšky neboli najlepšími, celkom priemerné známky, no ambície mala. Rozhodla sa študovať na učiteľku. Práca nie je špinavá, je čista a získa sa úcta.
Jana znova smutne povzdychla, predala s manželom pár býkov a zaplatila dcére rok štúdia.
Nikto na začiatku nechápal, že Zdenka je v ťažkej situácii. Posledný rok na kolejke, a dcéra často chodí domov. Chcela by študovať intenzívne, ale stále sa vracala. Pred zrkadlom sa česalila, pozerala z okna, akoby očakávala niekoho, pričom klub zostal prázdny.
Začala sa formovať, získavala obrys postavy, stala sa žiarivá. V deň voľna prišli svokri U nás tovar, u nás kúpca.
Rodičia nechápali, ktoré svokri to sú. Zdenka sa však rozhodla nečakať na schválenie a vrhla sa do vzťahu. Štyri roky starý snúbenec z rovnakého mesta, po koleji ostal v meste a potom sa stretli láska vzplanula.
Vezli si svadbu, Zdenka dokončila štúdiu, už tehotná a manželka. Špekulovali, že jej závery získala len vďaka postaveniu, nie preto, že bola šikovná študentka.
Nasťahovali sa do mestského bytu. Rodičia posielali balíky s potravinami, aby sa mladí uživiť dokázali. Zdenka bola v materskej dovolenke, Vlastimil mladý muž pracoval za dvoch. Dieťa sa čoskoro narodilo, rovnako krásne ako matka. Dve mzdy už nepostačovali, na tri už áno. Vlastimil sa rozčúlil a zvolal:
Máš pravdu, neznášam to, že polovičnú výplatu posielam tancovi na nájom. Poďme naspať na dedinu, kým Lúcia nevyroste, a to je koniec.
Zbalili veci a odíšli. Rodina Vlastimila kúpila iný dom, starý zostal prázdny. Na farme našli prácu Vlastimil cenný zamestnanec, mechanik s diplomom. Plat o niečo menší, ale všetko vo vlastných rukách, nájom neplatíme. Zdenka najprv odmietla, pýtala sa: Prečo ma sem prinášaš? Neskôr však pokojne súhlasila mama a svokra pomáhajú s dieťaťom, potravinami, ako kedysi. Nie je to len život, je to rozprávka.
Čoskoro sa rozprávka skončila, pretože svokra a Jana sa sťažovali, že Zdenka sedí pred zrkadlom celý deň, zatiaľ čo oni škrabú po záhonoch. Poďme sa striedať, ja som mladá, radšej pracujem na poli. Zdenka sa rozčúlila, Vlastimil ju len pohľadom upokojil a ona šla preťahovať mrkvu. Leto prebehlo bez škvarkov na záhone, spokojne sa pozerala. Nasledujúce leto zas zasiala nový záhon, lebo nie je fér, že vždy ťahá práve ona.
Vlastimil rozhodol rozšíriť chov dobytka ziskové, krmivo, seno, všeobecne. Kde sú býky, tam sú kravy. Rodičia Zdenky sa presťahovali do okresného centra a mladým darovali kravu. Zdenka najprv ťažko vstávala, neskôr si zvykla.
Štyri roky neskôr sa otvorila voľná pracovná pozícia v mateřskej škole, nahradila odchádzajúcu učiteľku. Domov bol stabilný, život sa usadil.
Zdenka už nepresviedčala sny o mestskom živote. Keď vstáva od úsvitu do neskorých večerov, plná povinností a starostí, nie je čas na fantázie.
Svaká svokra sa presťahovala do okresného centra, dcéra chodí do školy, a Zdenka zostáva na dedine. Dosiahla pozíciu riaditeľky materskej školy. Vlastimil spustil túto tému:
Čo teda, Vlastimil? Niečo, čo nám chýba? Dom, záhon, farmu. Peniaze máme. Do mesta jazdíme často. Nechcem, zostáva mi tu. Ak odídem, kto bude v škole? Nie, poďme počkať, až Lúcia skončí školu, potom sa rozhodneme.
20 rokov uplynulo ako okamih. Zorganizovali stretnutie triedny po ukončení školy. Zdenka spoznala mnohých spolužiakov, niektorých v dedine, iných v meste. Najmä staré kamarátky Katka a Táňa, s ktorými už nevidela 15 rokov, prišli na večerné stretnutie.
Všetci boli prekvapení, aký je dospelý život. Nikto nečakal, že sa takto zmení. Polovina spolužiakov teraz žije v mestách, iní zostali na poli.
Katka celú dobu pracovala na dedine, rodičia na farmách. Študovala takmer nič, po škole nemala plán, ale dostala miesto na farme. Neskôr absolvovala učiteľský odbor, našla zamestnanie v meste, vydala sa a teraz je úspešná.
Táňa sa už v poslednom ročníku vydala za Michala, bývalého spolužiaka. Obyt v meste, auto. Manžel je podnikateľ, a ona nepracuje, hoci od detstva nevychádzala z dediny. Vždy snívala o vidieckom živote.
Stretli sa, zasmiali, vymenili si čísla a rozprávali o zvrátoch osudu, potom sa rozchádzali. Zdenka s Vlastimilosťou prišla domov, zamyslená a vážna, každá v svojom svete.
Odpúšťam ti, Zdenka, že som ťa odtiaľ odniesol, keď som vedel, že nedokážeš vydržať dedinu. Žila by si teraz v meste, jazdila auto, žila inak.
Čože, Vlastimil! Ja aj tak jazdím autom, žijeme nie horšie ako iní. V meste nie je vždy sladko. Každé miesto má svoje plusy. V dedine mi je sympatické. Unavujem sa z mesta. Keď som bola malá, nepracovala som doma, rodičia ma rozmaznávali, myslela som, že je hanbou pomáhať. Keby si ma vtedy nebral na dedinu, asi by sme mali prenájom, hypotéku. Pamätáš, aké som bolo, že som sa bála umývať tanier? V dedine, doma, s tebou po boku som pochopila, že je treba pracovať všade. Nie sme ďaleko od mesta, kedykoľvek sa presťahovať dá. Práca, dom čo ďalšie potrebujeme na šťastie?
Áno, Zdenka. Kedy si nakoniec zamilovala dedinu?
Vždy som ju milovala, len som ju nevedela rozpoznať. Nikdy nepovedz nikdy spomínam si, ako som kričala, že v dedine nebudem žiť, a nakoniec som tu.
Ak chcete čítať viac príbehov, napíšte komentár a dajte like. To nás inšpiruje písať ďalej!
