Ahoj, počúvaj, to, čo sa stalo včera, ti musím rozprávať je to dosť šialený príbeh, ale nakoniec všetko dobre dopadlo.
Bola to tak. Nina bežala domov, takmer deväť večer na hodinkách, a už sa nemohla dočkať, až zaklopne do dvere, pripraví si večeru a zavalí sa do postele. Deň bol dlhý a vyčerpávajúci. Ján už čakal doma, večera bola hotová a ich dvanásťročný syn Peter bol nakŕmený.
Nina pracovala v malej kaderníctve pri ulici Štefánikovej a dnes mala služobnú zmenu. Po zatvorení upratala svoj stanovište, zapínala alarm a zamkla dvere a tak sa spomalila.
Cestou domov musela prejsť cez malý mestský park. Večer tam zvyčajne bolo ticho a bezpečne cez deň sedeli na lavičkách seniorky, večer boli prázdne, ale lampy svietili, takže nič strašidelné nečakal.
Tentoraz však na jednej lavičke niečo sedelo. Dve deti chlapčík okolo deviatich rokov a malá dievčatko, ktoré vyzeralo najviac na päť sa pritúli k sebe. Nina spomalila krok a prišla k nim.
Čo tu robíte sami? Je už neskoro! Poďme domov, zavolala. Chlapčík sa na ňu pozrel, pohladil dievčatko po hlavičke a pevne ju objal.
Nemáme kam ísť, náš otec nás vyhodil, povedal.
A kde je mama? spýtala sa.
S ním, opilá, odpovedalo dieťa.
Nina sa nečakala ani na sekundu. Poďte so mnou, u mňa budú nocovať, zajtra sa niečo vybaví.
Deti sa pomaly postavili. Nina vzala Zuzanku tak sa volala za ruku a chlapčeka, Mateja, podala ruku. Vzala ich do bytu, všetko vysvetlila Jánovi a Petrovi. Oni, poznajúc jej dobré srdce, sa nepýtali ďalšie otázky hneď ukázali, kde sa môžu umyť, a posadili ich k stolu. Hladní, ale s úprimným apetítom, deti zjedli všetko, čo im dali.
Potom Nina šla po susede, Eliške, ktorej dcéra chodí do prvého ročníka, a požiadala o nejaké oblečenie pre Zuzanku. Zobrali kopec starých šiat v každej rodine po deťoch zostane vždy nejaké oblečenie.
Nina zabila Zuzanku, obula ju do čistých šiat. Matej sa umyl sám a dostal aj nejaké staré oblečenie od syna Jánova. Deti si položili spánok na pohovke v obývačke Zuzanka nestriedila ani krok od brata a on ju pevne objímal.
Nasýtené a vyčerpané, deti rýchlo zaspali v čistej posteli. Nina poslala Petra do svojej izby, a ona s Jánom ešte dlho prišla na kuchynskej stene a premýšľala, čo ďalej.
Ráno vstala skoro, odprevadila Jánov do práce. Musela ísť na druhú zmenu. Deti sa prebudili, nakŕmila ich, zbalila ich čisté oblečenie do vreca a vyrazila ich k domovu.
Dostali ich až k domu, ktorý bol hneď vedľa ich. Byt na treťom poschodí bol odomknutý. Deti vstúpili a zastavili sa v chodbe
Nina stála pri dverách a chcela sa pozrieť tej žene priamo do očí a spýtať sa, čo celé noc premýšľala, keď jej deti zmizli.
Z izby vyšiel mladý, ale vyčerpaný chlap s veľkým škvárom pod okom. Pohľadal na deti s ľahkosťou a povedal: Á prišli a kto je to?
To je teta Nina, nocovali u nej, vyhlásil Matej.
Á dobre, zamumlala žena a, akoby sa nič nestalo, vrátila sa späť do izby. Nina zoštípla bola to ich mama?
Ale zrazu sa žena obrátila k Ninine a povedala: Poďte do kuchyne, porozprávame sa.
Nina šla za ňou. Na prekvapenie, hoci bývanie bolo chudobné, všade vládla čistota riad vyprataný, podlaha umytá, veci na svojom mieste. A aj jej starý, ale čistý župan s odtrhnutými gombíkmi bol v poriadku. Sadni si, povedala žena a ukázala na stoličku.
Nina si sadla. Žena sa usadila oproti nej, pohľadom s podnutým okom sa spýtala: Máš deti?
Áno, syn Peter, má dvanásť, odpovedala Nina.
Počúvaj Ak sa mi niečo stane, neodchádzaj od mojich detí, dobre? Nie sú vinné, varovala.
Čože, chceš ich nechať? prekvapila sa Nina.
Už to neznesiem. Skúšala som to mnohokrát, ale nedarí sa. A on ukázala na izbu, odkiaľ sa ozývalo hlasné chrápanie volal som políciu. Niekoľko dní sedí a vracia sa, len zhoršuje. Nemôžem bez alkoholu, pijem každý deň. A on ich dáva von pred dvere, nie sú mu vlastné.
Kde je otec? spýtala sa.
Utopil sa, keď mala Zuzanka len rok. Odvtedy som sama, povedala so smútkom.
Nepracuješ?
Umyvam podlahy v obchode. Minulý týždeň ma prepustili za časté vyhýbanie sa práci.
A ten muž?
Občas niečo podrobí, tak prežívame.
Po dlhom tichu sa žena opäť obrátila k Ninine: Ak sa niečo stane, prosím, nenechaj ich. Si dobrá. Ak ich nedokážeš vziať, odvedie ich do útulku, súhlasíš?
Nina vstala. Jej rozum odmietal všetko pochopiť. Celé to znelo ako nočný mráz. Deti vystúpili a objali ju. Na Ninačich očiach sa objavili slzy. Rýchlo ich utrhla rukávom a povedala Matejovi, že vie, kde ju hľadať.
Vyšla von na ulicu a pustila slzy. Tečú ako dážď, nútia okoloidúcich pozeranie sa späť. Ten večer všetko rozprávala Jánovi. On nežiadal žiadne otázky len povedal, že deti si nechajú. Peter, keď počul rozhovor, prišiel a objal ich oboch. Tak sedeli spolu v kuchyni, v tichu, objatí.
O tri dni neskôr pribehol Matej, vystrašený a rozrušený: Mama zmizla, a otca odvedli policajti. Zuzanka je u susedky, ale dnes ju majú vziať do útulku. Rýchlo to povedal a bežal späť k sestre. Ten istý deň deti skutočne odvezli.
Nasledujúci deň našli matku detí v rieke zomrela násilnou smrťou. Asi cítila, kam smeruje jej osud, a preto prosila Ninou o takú prosbu.
Nina s Jánom začali riešiť papiere, aby získali opatrovníctvo nad deťmi. Žiadni príbuzní Mateja a Zuzanky neboli, a po všetkých kontrolách a vďaka Nininej rozpráve o rozhovore s matkou dostali povolenie.
Nina musela odísť z práce. Zuzanka bola veľmi vystrašená, spoliehala sa len na brata a vždy sa držala pri ňom. Keď padla lyžica, hľadela na Jánovho muža, akoby očakávala trest.
Bolo treba veľa úsilia, aby si získala jeho dôveru. Matej, ako starší, rýchlo pochopil, že v tejto rodine nie je miesto pre bolesť ani strach.
Postupne Zuzanka začala otvárať sa. Už sa k Ninine pokojne pristupovala, hrala sa s Peterom, usmievala sa a rozprávala, hoci ešte maličku sa bála Jánovho muža. Pravdepodobne hlboko zakorenený strach pred mužmi.
Jánov muž sa k nej choval jemne a opatrne. Vždy sníval o dcére, ale kvôli svojmu zdraviu Nina už nemohla mať ďalšie deti. A tak nastal deň, keď sa vrátil po trojdňovej pracovnej ceste. Nina a Zuzanka ho čakali. Prišiel a natiahol ruku k dievčatku.
Zuzanka opatrne prišla a obdržala ho za krk. Zodvihol ju do náručia a spolu vstúpili do kuchyne. Keď ich uvideli Peter a ostatní, všetci sa objali. Stáli tak, ticho, s teplom v srdciach.
A tak v tejto novej rodine všetko bude v poriadku. Teším sa, že som ti to povedal je to krásny koniec po takomto chaosu. Maj sa!
