DARČEK
No, synček, rozprávaj, ako sa ti dnes darilo, aký si mal deň?
Otec Viktor, keď sa vrátil z práce, si posadil na gauč vedľa seba päťročného Andreja, pohladil mu rozstrapatené svetlé vlasy. Kým mama Irma v kuchyni pripravovala večeru a byt bol zaplnený vôňou pečeného kuraťa, Viktor trávil čas so svojím milovaným a zatiaľ jediným synom. V obývačke panovala pohoda, medzi šumom televízora a skriňou v kúte žiaril farebnými svetielkami malý, no krásne vyzdobený vianočný stromček. Do Silvestra ostával presne jeden deň.
U mňa všetko super! zahlásil dedič. Ale môjmu kamarátovi Kamilovi sa dnes veru nedarilo.
Čo sa stalo s tvojím kamarátom? spýtal sa Viktor. Hovoríš o tom Kamilovi z vedľajšieho vchodu?
Áno, ten, prikývol Andrej. Na vianočnom posedení v škôlke nedostal darček.
Chudáčik preniesla Irma, vystrkujúc hlavu z kuchyne. Dobre, chlapi, umyť ruky a poďte k stolu, večera je hotová!
Ako to, že nedostal darček? prekvapene sa pýtal Viktor, vstal z gauča. Všetkým dali a jemu nie? To sa mi nezdá.
Všetkým dali, len jeho vynechali, potvrdil Andrej, šuchtajúc sa za otcom. Snehulienka a Ježiško rozdávali darčeky, ale na Kamila zabudli. On celý čas čakal svoj rad.
Takéto Snehulienka s Ježiškom by mali deti tešiť, nie zarmucovať! nahnevane krútil hlavou Viktor. Ako to mohla dopustiť riaditeľka škôlky tá pani, ako sa volá Anna Píšová?
Anna Píšová bola naša Snehulienka, oznámil Andrej. Ježiško bol technik!
No tak! rozhorčil sa Viktor. Nemohli vyčleniť jeden darček navyše? Veď rodičia by neskôr zaplatili. Je to zvláštne!
Irma len vzdychla: Asi Kamila mama buď zabudla zaplatiť za darček alebo na to jednoducho nemala. Stáva sa. Andrej, umyl si ruky?
Áno, umýval ich so mnou, povedal Viktor, keď starostlivo porcioval kura na tanieroch. Takže chyba bola v zaplatení. Ale ako mohla pani Píšová dovoliť, aby bolo dieťa verejne ponížené?
Ona bola tiež Snehulienka, pripomenul Andrej.
Viktor sa zamyslene prehraboval v jedle, no potom sa opýtal: A rodičia Kamila? Prečo dopustili, aby syn ostal bez darčeka? obracia sa na syna. Kamaráte sa, podelil si sa s ním o svoj darček?
Andrej sa na otca pozrel s výčitkou: Jasné, že áno! A tiež Števo, Soňa, Marek a ďalší. Ale Kamil od nikoho nič nechcel.
Taký je hrdý, veru usmial sa Viktor. Nepovedz mi, že si ani nepoplakal.
Neviem, nevidel som, povedal Andrej úprimne.
Nezaslúžil si takéto zaobchádzanie, vzdychla Irma súcitne.
Viktor zrazu rozhodne vyhlásil: Tak to napravíme! Určite už niečo vymyslel, lebo sa mu rozžiarili oči a líca mu sčerveneli.
Ako? opýtala sa Irma, utierajúc si pery. Aj Andrej sa zvedavo otočil na otca.
Počkáte, viete, kde býva Kamil? Andrej, ty vieš?
Nie, nikdy som uňho nebol, hrávame sa len na ihrisku a v škôlke.
Skúsim to zistiť, povedala po chvíli Irma. Moja kamarátka pozná v našom dome hádam každého. Zavolám jej. Ale na čo to vlastne chceš vedieť?
Zavolaj hneď, navrhol Viktor.
Dobre, ale potom upracete zo stola a poumývate riad! súhlasila Irma.
Bývajú v tridsiatke päťke, volajú sa Šitkovci, mama je Valéria, otec tam nie je. Vraj odišiel, alebo ho poslala ona, ktovie Žijú sami.
Ako to vieš tak presne? zasmial sa Viktor.
Moju kamarátku volám Lýdia, pozná všetkých sedí v bytovom výbore. Všetky informácie tam tečú, usmiala sa Irma.
No, už viem všetko potrebné, podotkol Viktor. Andrej, zjedol si už celý svoj darček?
Ešte nie, mama povedala, že veľa sladkého škodí.
Robí dobre, dodal Viktor. Takže máš ešte neporušený darčekový sáčok?
Áno, pekne som ho otvoril.
Fajn, vieš preložiť sladkosti do iného sáčku a ten tvoj dať mne?
Načo to, ocko? opýtal sa podozrievavo Andrej, ale predsa odišiel do izby a vrátil sa s farebným sáčkom. Vytriasol sladkosti na stôl čokoládky, sušienky v zlatých obaloch
Irma chvíľu mlčky sledovala tú ruchu, potom sa ozvala: Tak vy, moji drahí chlapi, chcete teda Kamila potešiť darčekom? A kedy? Kto mu ho odovzdá?
Najlepšie dnes! povedal Viktor. Čo ty na to, Andrej?
Jasné! Poďme hneď! rozjasnil sa syn. Dám mu aj niekoľko vlastných čokoládok?
Keď ti to nevadí, pochválil Viktor.
Môžem ísť s tebou za Kamilom, ocko?
Miesto Snehulienky? zasmial sa Viktor.
Ako zajačik! vykríkol Andrej a rozbehol sa do izby. O chvíľu sa vrátil v bielom overale s ušami na hlave a chvostíkom tak ako bol dnes na škôlkarskom posedení. Na tvári kartónová maska s fúzikmi pod nosom.
Tak poď, len si vezmi vetrovku, aj keď si zajačik, vonku je zima!
Otec so synom vyrazili z bytu, Irma sa smiala, keď videla, ako popri dlhom, po podlahe klopkajúcom Ježiškovi cupital malý zajačik s darčekovým mešcom, ktorý mu otec prenechal.
O desať minút sa Viktor vratil domov s rozpálenou tvárou a pokrútenou vianočnou bradou.
Kde je Andrej? zhrozila sa Irma.
Všetko v poriadku, ostal u Kamila, hrajú sa, za chvíľu ho vezmem, odpovedal Viktor, keď si sadol na gauč v Ježiškovom kostýme.
No, to je teda história!
A rozrozprával Irme, čo sa stalo. Ukázalo sa, že s Andrejom boli už šiesti, ktorí v ten večer priniesli Kamilovi vianočný darček! Asi nebudú poslední. Riaditeľka škôlky, pani Píšová, bola dokonca pred nimi, už nie v úlohe Snehulienky.
Ako sa ospravedlňovala Kamilovi a jeho mame, že sa jej to prepieklo, keď odchádzala! hovoril Viktor, keď si konečne dal dole kabát aj bradu. Vieš, niekto natočil video z posedenia a dal ho na náš mestský portál. Za pár hodín malo tisíce pozretí a riadne komentáre!
Fakt? prekvapila sa Irma. Ešte to musím pozrieť
Ale podstatné je, že Kamilova mama zaplatila za darček len trošku neskôr
Aj ona je trošku na vine, poznamenala Irma. Ale žije sama, peniaze nie sú vždy. Škôlka mohla niečo vymyslieť.
Vedenie škôlky s tým už nechcelo nič mať a Kamila jednoducho vyškrtili zo zoznamu, stále sa rozčuloval Viktor. Nevinné dieťa zostalo bokom
Keby som bola šéfka pani Píšovej, hneď letí povedala Irma. Takých necitných vedúcich škôlky nepotrebujeme.
Možno ju vymenia, prikývol Viktor. Alebo si uvedomí chybu. Každopádne, pri práci s deťmi na také správanie nieto miesta!
A ešte ti poviem: Kamilov otec tiež prišiel! S darčekmi a so slzami na krajíčku
Naozaj? potešila sa Irma.
V tom niekto zazvonil. Irma išla otvoriť. Bol to Andrej.
Prečo si prišiel sám? prekvapil sa Viktor. Dohodli sme sa, že ťa vyzdvihnem.
Veď už nie som malý! ohradil sa Andrej. Už ma to tam nebavilo.
Prečo?
Lebo Kamilova mama s otcom najprv kričali, potom plakali. My s Kamilom sme vošli z izby do kuchyne a oni sa tam objímali. Potom prišiel aj Kamil, všetci sa objímali a plakali spolu. Fakt čudní! Ani si nevšimli, že som odišiel
Viktor s Irmou sa pozreli na seba a rozosmiali sa.
Tak poďte, nalejem čaj, navrhla Irma. Kto nezaspí, počká na nový rok, ostáva už len chvíľka. Nech je ten nový rok šťastnejší pre všetkých!
Nech je! veľkodušne prikývol Andrej.
