Najťažšie na živote so šteniatkom nie je to, čo si väčšina ľudí myslí. Nie je to o tom venčiť ho v daždi, v treskúcej zime, keď si nevyspatý alebo keď máš v srdci nepokoj. Nie je to vzdávať sa výletov či pozvaní, lebo ti povedia: „Príď, ale bez neho.“ Nie sú to chlpy na posteľnej bielizni, na oblečení či dokonca v jedle. Nie je to ani to umývať podlahu stále dookola, aj keď vieš, že o pol hodinu bude zas taká istá. Nie sú to účty u veterinára, ani strach, že niečo dôležité prehliadneš. Nie je to strata kúsku slobody, pretože slobodu už tvorí „my“. A nie je to ani to, že tvoje srdce už nie je iba tvoje… Toto všetko je láska. Toto všetko je život. Toto si si sám vybral. To najťažšie prichádza pomaly – ako bolesť v kostiach, keď sa mení počasie. Ako bratislavský mráz, ktorý najskôr ani necítiš, no potom preniká až do duše. Jedného dňa si uvedomíš: už to nedokáže ako predtým. Snaží sa… ale už to nejde. Beží k tebe, ako vždy… ale už to nie je ono. Oči má stále tvoje, no zjaví sa v nich tá unavená iskra, ktorá hovorí: „Som tu, ale každý deň je to o niečo ťažšie.“ A ty si spomenieš, aký bol. A vidíš ho takého, aký je teraz – celý tvoj, dôverujúci až do posledného dychu. Vždy ti veril: že budeš pri ňom, že mu pomôžeš, že ho zachrániš. A ty si to dokázal. Ale teraz ho nevieš zachrániť pred starobou. Najbolestivejšie je vedomie, že pre teba bol útechou… a ty si bol preňho VŠETKO: celý jeho svet, celá jeho obloha, celá jeho nádej. A ty nie si pripravený. Nie si pripravený ho nechať odísť. Nie si pripravený pozerať sa, ako odchádza ten, kto ťa naučil milovať bez hraníc. A potom príde ticho. Ťažké ticho. Prázdne miesto na vankúši. Miska, ktorú už nikto nevylíže. A tvoje srdce – na kúsky. A opäť ideš von. Ale už bez neho. A pristihneš sa, že hovoríš vzduchu: „Poď, malý môj…“ Ale keby som mohol vrátiť čas… vybral by som si ho znova. Vybral by som si všetko: únavu, smútok, oddanosť. Pretože táto láska je pravá. Mať psa znamená vpustiť si do života oheň. Oheň, ktorý ťa hreje naveky, aj keď on už tu nie je. Lebo pes má na tomto svete len jednu úlohu: darovať ti svoje srdce.

Najťažšie na tom, žiť so šteniatkom, nie je to, čo si väčšina ľudí myslí. Nie je to venčenie, keď vonku prší, keď je poriadne zima, keď si nevyspatý alebo keď tvoje srdce nemá pokoja. Nie je to ani to, že sa vzdávaš výletov či pozvaní, lebo ti povedia: Príď, ale bez neho. Nie je to ani chlpy na posteľnej bielizni, na tričkách, ba dokonca ani v jedle. Nie je to donekonečna umývať podlahu a vedieť, že o polhodinu môžeš začať znova. Nie sú to ani účty na veterinárnej klinike, ani strach, že niečo dôležité prehliadneš. Nie je to ani strata troche slobody, lebo sloboda sa teraz volá my. A nie je to ani to, že tvoje srdce už nie je len tvoje…

Toto všetko je láska.
Toto všetko je život.
Toto všetko si si vybral sám.

To najťažšie prichádza nenápadne ako bolesť v kostiach, keď sa mení počasie. Ako chladný vietor v Bratislave, ktorý najprv necítiš, ale postupne sa ti dostane až pod kožu.

Jedného dňa si jednoducho uvedomíš: už nemôže ako predtým. Snaží sa… ale už to nejde. Beží k tebe ako stále, ale už to nie je ono. Jeho oči sú stále tvoje, ale v ich lesku je odrazu unavené svetlo, ktoré hovorí: Som tu, ale každý deň je to o kúsok náročnejšie.

A ty si spomenieš, aký bol. A teraz ho vidíš, celý tvoj, verný do posledného dychu, plný dôvery v teba.

Vždy v teba veril:
že budeš pri ňom,
že mu pomôžeš,
že ho zachrániš.

A ty si to spravil.

Lenže pred starobou ho nezachrániš.

To najbolestivejšie je uvedomiť si, že pre teba bol útechou… ale ty si preňho bol VŠETKÝM: celým jeho životom, celou jeho oblohou, všetkou jeho nádejou.

A ty nie si pripravený.
Nie si pripravený pustiť ho.
Nie si pripravený pozerať sa, ako pomaly dohasína ten, čo ťa naučil milovať bez hraníc.

A potom prichádza ticho.
Ťažké ticho.
Prázdne miesto na vankúši.
Miska, ktorú už nikto neoblíže.
A tvoje srdce na kúsky.

Zase ideš von.
Ale už bez neho.

A prichytíš sa, ako do prázdna šepkáš: Poď, moje malinké…

Ale ak by som mohol čas vrátiť späť
vybral by som si ho znova.
Vybral by som si všetko: únavu, smútok, odovzdanie.

Lebo táto láska je pravá.

Mať psa znamená vpustiť do života oheň.
Oheň, ktorý ťa hreje navždy,
aj keď on tu už nie je.

Lebo pes má na tomto svete iba jedno poslanie:
darovať ti celé svoje srdce.